Štyria Rumuni – 6. časť
Napísal abrnkyna 16. marca 2015
Salina Turda
/Radka/
Tie najlepšie veci prídu vtedy, keď ich najmenej očakávaš. Tak presne toto tvrdenie sme si overili aj my, štyria Rumuni. Počas dvoch týždňov, kedy nám nebolo veru všetko jedno, sme už nečakali nič. Hovorili sme si, že nejako to už dáme, že to prežijeme.
Keďže nechceme byť celý týždeň zavretí na izbe, prípadne v knižnici s malými prechádzkami do miestneho Lidlu, rozhodli sme sa, že navštívime soľnú baňu, čo je severne od Sibiu – v meste Turda, asi 2 hodiny cesty autom (145 km). Ževraj aj vzduch v jaskyni je liečivý, čo sa nám po týždňoch v prašnom transylvánskom meste hodilo na rehabilitáciu. Pridala sa k nám aj naša krajanka, Soňa, ktorá je tu na ERAZME.
Asfaltky mali svoje temné úseky, ale dalo sa. Pobavili nás miestni „marketéri“, ktorí predávali sklenené predmety popri ceste – veď však priamy predaj. Psov už ani nespomínam, tu je tak stokrát viac psov ako obyvateľov. Náš šiesty zmysel sme využili naplno, v Turde nie je pomaly žiadna značka navigujúca k soľnému dolu. Ale trafili sme, veď keď sme už prešli Budapešť, nestratíme sa nikde.
Študentský lístok do bane nás vyšiel na 10 lei čo je v prepočte asi 2,20€. Zvonku by ste ani nepovedali, že za veľkými drevenými dverami vôbec niečo je Naozaj, nie je tam nič, iba wi-fi. Nasleduje asi 300m chodba, pripomína klasický vstup do bane. Teplota klesá, vraj je tam okolo 10-12°C. To, čo sme zbadali o pár metrov ďalej nám ale vyrazilo dych. Nikto z nás ešte nič také nevidel a myslím, že ani neuvidí. Obrovský priestor, ktorý by vedel dokonale opísať asi iba Tolkien. Naozaj som mala chvíľu pocit, že niekde uvidím kúsok zeleného plátna, na ktoré sa táto scenéria premieta. Nekonečno dlhých svetiel a pod nami niekoľko desiatok metrov voľného pádu. Obrovské ruské kolo pre ešte lepšie vychutnanie atmosféry na seba nenechalo dlho čakať. Lístok stál 5 lei – teda asi 1,10 €. Ale čo nás upútalo najviac bola možnosť previesť sa na loďke, ktorú sme si na malom slanom jazierku mohli aj sami „odšoférovať“. Lístok pre 3 osoby stál 10 lei, teda cca 70 centov na jedného. (neklamem, naozaj tam sú takéto ceny, no nekúp to!)
V jazierku sme, samozrejme, neboli jediní. Chvalabohu, či žiaľbohu, sme ale mali najlepšieho šoféra loďky, ktorý vyrastal v nehostinnej a krutej oravskej prírode, nebol teda žiadny problém so zrážkami. Skoro.
Reči sú zbytočné a už ste si aj tak 4x prestali čítať, aby ste si pozreli fotky, tak sledujte aj video:
Okrem toho, toto nebol náš jediný výlet. Od soboty sme zažili kadečo, o tom ale až nabudúce.
