Je najväčší a najlepší

Okrem toho, že to je najväčší festival na Slovensku, tak minulý víkend oslávil svoje 20. výročie. Počas dní 7. – 9. júla otvorilo letisko v Trenčíne svoje brány pre viac ako 30 000 účastníkov. Podľa Business Insider je zaradený medzi sedem najlepších festivalov sveta! Áno presne tak, hovorím o festivale Pohoda, na ktorom som bola druhý krát.

Všetko sa začalo vo štvrtok ráno, kedy som sa zobudila už o 7.00 hod.. Možno pre niekoho to je normálne, ale ja, čo skôr ako o 11.00 hod. nevystrčím nohu z postele, to skoro je.  Ranné problémy ako prihorené hrianky, popálený prst a skutočnosť, že objem vecí bol väčší ako moja taška, a čakajúc na priateľa, ktorý meškal, lebo ho zastavili policajti a zabudol mi doniesť víno, (veď prečo by nosil víno z domu, keď vieme to isté kúpiť na pumpe 3x drahšie), sme tieto ťažkosti našťastie prekonali. Vyzbrojený stanom, spacákmi, prenosnou chladničkou a litrami dezinfekčného gélu sme sa vybrali na stanovisko, kde bolo stretnutie s  ďalšími ľuďmi. Doplnili sme potrebné tekutiny a malá kolóna piatich  áut sa vybrala smer Letisko Trenčín.
Nasledoval príchod na parkovisko, prvá návšteva ešte čistej a dokonca voňavej TOI TOI, nadávanie na to, že sme si nestihli kúpiť miesto bližšie, ale znova v P3 ako minulý rok, nosenie ťažkých vecí, a čakanie na otvorenie turniketov. To nám spríjemňovali Funny Fellows. Potom už prišli na rad „stavbárske práce“, postavenie našich trojdňových „domčekov“, altánku a samozrejme tradičná kolaudácia. Neskôr prišla na rad prvá prehliadka areálu, koncerty a 3 sekundy slávy, keď sme sa v piatok  objavili na RTVS ako tancujeme na Gogol Bordello. Povozili sme sa na ruskom kolese a neskôr sme si užili výborný koncert PJ Harvey.

V piatok sme sa kreatívne vyžili. V jednom stánku mi priateľ pomaľoval tašku a ja som mu vyrobila tričko „Dnes nepijem… iba borovičku“, na ktoré som mala hneď niekoľko objednávok, (takže ak neuspejem po FMK, dávam sa na výrobu tričiek). Najzaujímavejšie piatkové koncerty boli určite Sigur Rós a milovaný Billy Barman. Boli sme aj na Roller disco, a áno mali tie retro 4- kolieskové korčule, na ktorých často vidím svetlo na konci tunela. Ale najväčšia TOP-ka boli Parov Stelar, kde som sa neskutočne zabavila.

V sobotu ráno sme začali na Break dance battle, kde sa bolo na čo pozerať. V tento deň u mňa vyhral koncert Lola Marsh, ktorý bol akoby z inej planéty a tiež James Blake so svojim neskutočným hlasom. A prichádzame k vlastnej kapitole, a to koncert The Prodigy, čo je zážitok na celý život, najmä keď sa pár centimetrov od nás objavil spevák Keith Flint (ja som sa ho zľakla a odskočila, ak viete ako vyzerá, tak sa mi nebudete čudovať), a v rýchlosti som spravila selfie môjho chlapa a Keitha. Inak ani by som sa nedivila, ak by bolo tento koncert počuť až do Košíc.

Nedeľa a odchod. Bola som vyhlásená za šoféra, takže asi po 5 pokusoch mi priateľ vyparkoval auto (naozaj tam bolo málo miesta), a šli sme domov. Ten pocit mäkkej postele a toho, že nikde okolo mňa nebehajú ucholáci bol na nezaplatenie, ale aj tak to jednoducho stojí za to. Veď, kedy by si si uvedomil hodnotu toho, že nemusíš čakať v rade na sprchu či WC. 😀

+

Úžasná atmosféra, skvelí ľudia, kvalitné koncerty, fantastické počasie, výborné jedlo, teplá sprcha, splachovacie WC, dokonca som sa nestretla so špinavou Toi-Toikou (a to už je čo povedať), rôzne akcie, sponzorské darčeky, nezabudnuteľné zážitky, to všetko mi priniesli tri dni na tomto festivale.

–

Moje negatíva sú dve a súvisia iba s časom a to, že som v sobotu čakala na sprchu 2 hodiny a druhým  je, že na ďalšiu Pohodu musím čakať celý rok.
Čo sa týka ceny lístka. Áno, môžete si povedať, že je drahý v porovnaní s ostatnými festivalmi na Slovensku, ale keď si zrátate, čo by ste dali len za jeden či dva koncerty samostatne je to smiešna suma. Samozrejme aj so službami, ktoré festival ponúka by som pokojne zaň dala aj 2x toľko a verte mi, ešte pred dvoma rokmi ma priateľ presviedčal, aby som tam šla a lístok som dostala ako darček k narodeninám. Teraz sa z toho stala tradícia a on má postarané, že nemusí vymýšľať darčeky a ja mám postarané o neskutočný víkend.

Na záver len poviem, kto na Pohode bol ten ju jednoducho miluje. A odkaz pre tých, čo na nej neboli a chcú ísť: Určite si ju zamilujete tiež! Vidíme sa o rok.

Text: Júlia Trizmová