Aktuálna pieseň

Názov

Umelec

107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!



107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!

Background

Denník nádejnej vysokoškoláčky vol.5- príbeh na pokračovanie…

Napísal na 28. februára 2016

aetter-logo-stuff-2Semester je v plnom prúde a ja som si konečne našiel čas, aby som vám dal dokopy ďalšiu časť populárneho príbehu na pokračovanie. Veď je nedeľa, a ako hovorí moja manka: ,,Nedela, nic se nedělá,“ takže nerobím nič, iba sedím za notebookom, dávam si day off a pripravujem sa na štart do nového týždňa. A ako víkendujete vy? V podstate ma to nezaujíma, len sa snažím napísať pár milých slov predtým, než sem ,,capnem“ facebookove statusy našej prváčky moderátorky Viky. Inak, tento týždeň ide Viky normálne, že reálne vysielať v rádiu so svojim kolegom Peťom, určite si ju zapnite v pondelok o 16:30, možno bude taká vtipná aj prostredníctvom svojich rádiových vstupov, tak, ako jej to ide aj cez FB.

 

 

DENNÍK VYSOKOŠKOLÁKA- ČASŤ 10.

V jednom článku som čítala, že ak máš popri učení v ústach žuvačku, alebo jablko, alebo čokoľvek a pri písaní testu máš v ústach rovnakú chuť, pomôže ti to spomenúť si na učivo. Neviete prosím, aký majú naši pedagógovia postoj k ľuďom, ktorí si na písomku prinesú mastené lokše s cesnakom Jedlo, vysávač a teevee.sk sa stali neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Nie je nič krajšie, ako vešať bielizeň hľadiac na školský stolík plný poznámok. Veď ok, o chvíľu začnem, ale najprv trojhodinový film o … vlastne ani neviem o čom, ale hneď po jeho skončení si otvorím učebnicu. (Klamem, nemám učebnice a som plne zásobovaná všetkými možnými výcucmi.) ALE dnes som už náhodou s učením začala!!! Bolo to čisto náhodou, keď som nechtiac otvorila súbor s poznámkami a prečítala si prvé tri riadky. Hecla som sa, vytiahla si papier, a tak, ako na strednej, začala som si prepisovať poučky, lebo sa mi najlepšie pamätajú, keď prepisujem jak retardovaná každé slovo. Skončila som v momente, keď som zistila, že musím prepísať a naučiť sa 86 strán. (Slovom OSEMDESIAT ŠESŤ!!) Povedala som si „jbmnt“, položila pero a odložila papier. (Viete koľko stromov som dnes zachránila?)

Moja najlepšia kamarátka ma počas silvestrovských osláv v Bratislave poprosila, aby som ju odfotila pred Univerzitou Komenského, veď o chvíľu bude MGR, tak nech má spomienku z posledného netitulového silvestra. Chvíľu po fotke som poprosila svojich kamošov, či by sme nemohli ísť do Trnavy, lebo aj ja chcem svoju poslednú silvestrovskú fotku so školou. Na moju otázku som dostala zozadu dva „očapky“ od priateľov, ktorým nie je moja budúcnosť ľahostajná a dali mi tak najavo, že sa proste naučím a tú školu dokončím. Podľa mňa ľudia tituly príliš preceňujú. Veď hľa, koľko úspešných ľudí existuje bez titulu!!! Taká moja babina nemá vysokú školu, ale videli ste už niekde právnika, ktorý dokáže upiecť pagáče ako ona? Martin Škrteľ – myslíte, že nejaký študovaný lekár, by spravil politickú kampaň Ficovi? Jasné, že nie, ale Martin to dokázal aj bez vysokej školy!! Eva Máziková – potrebuje človek vysokú školu, aby si vo svojich 96 rokoch dokázal dať nohu za hlavu? Ja myslím že nie!!! A tiež si myslím, že reči o nepotrebnosti titulu vedú zväčša ľudia, ktorí ho nemajú, alebo ho majú a je im prd platný. Napriek týmto strastiam, ktoré prežívam v poslednej dobe, som sa rozhodla, že ja ten titul budem mať, a vy už nebudete musieť čítať úvahy o (ne)dôležitosti vysokej školy. Ľúbim vás, ďakujem, že ma čítate a letím sa učiť – ale najprv trojhodinový Forrest Gump.

DENNÍK VYSOKOŠKOLÁKA – ČASŤ 11.

Vždy, keď som na základke, alebo na strednej mudrovala, že na čo mi to bude, v priebehu niekoľkých mesiacov mi prišla odpoveď. Okrem chémie a istých poučiek z nemenovaného predmetu matematického, ktorých využitie nepoznala ani žena vyučujúca tento predmet, som väčšinu vecí nakoniec potrebovala. A tak presne viem, na čo využijem všetky učebné materiály, keď raz budem mať zajaca a minú sa mi piliny na podstielku. Už niekoľko dŇí sedím nad seminárkou, parafrázujem aj neparafrázovateľné a tvárim sa neuveriteľne premúdrelo. Citovať radšej necitujem, lebo to neviem. Keď sme mali prednášku o správnom používaní citácie, určite som sedela v knižnici a riešila globalizáciu masmédií! Na strednej som mala so seminárkami vždy problém. P. Horká mi prišla za každým prácu otrieskať o hlavu, pretože som si nikdy nezapísala správnu tému a vymyslela som si vždy vlastný názov, a tak sa z Podnikania vo sfére voľného času razom stalo Verejné podnikanie. Dnes som na školskú stránku pisala, kto má okrem mňa tému *Duálne vysielanie na Slovensku* a nikto mi neodpísal. Dúfam, že história nezjedla ráno vtipnú kašu a nemieni sa opakovať…. Prešla som si všetky epochy komunikácie a začínam mať pocit, že ten telegraf som vymyslela ja, toľko toho o ňom viem! (Samozrejme, ak na skonštruovanie telegrafu stačí pol strany výcucu od starších žiakov). Dnes ráno ma moji drahí, vyštudovaní susedia zásobili 10365967_1220754654607087_4340654125492632976_nknihami, ktoré by mi mohli pomôcť pri skúške – ach, akí sú tí dospeláci naivní. Možno keby som sa k tým knihám dostala pred štyrmi rokmi a urputne ich študovala deŇ, čo deŇ, vedela by som aspoň prvé tri strany, čo by mi bolo aj tak prd platné, pretože prvé tri strany sú zväčša abstrakt, obsah a úvod. Predpokladám že moje dnešné myšlienkové pochody bude čítať veľa z vás, keďže je sobota a všetci Carátoví návštevníci ležia s peknou opicou v posteli a skrolujú Facebook. Ja, študentka univerzity (panebože, ako honosne to znie), ktorá má pred sebou skúškové obdobie, som nepodľahla čaru piatkovej noci a robila to, čo sa na správnu študentku tri dni pred skúškami patrí – ležala v posteli a do polnoci pozerala filmy. (Ale keď ten Brad Pitt mal také pekné vlasy, v tom vojenskom filme <3.) Stihla som aj nejaký americký športový filmíček, v ktorom sa basketbalový tréner rozhodol, že v tíme môžu byť len žiaci, ktorí dosahujú priemer 2,3. Bože, potrebovala by som takého trénera. Vlastne, potrebovala by som kohokoľvek, kto dokáže vymyslieť vhodnú motiváciu, aby som preliezla semestrom. Ponuky zasielajte do dnešnej polnoci na sexy142@azet.sk a víťaza vyhlásim po úspešnom absolvovaní všetkých skúšok.

Keďže od polky decembra trčím doma a nechodím do školy, nemám žiadne autentické zážitky z vysokoškolského prostredia, a tak sa Vám len sťažujem a nič produktívne, čo by malo prínos pre moje štúdium nerobím. V každom prípade mi nasledujúci týždeŇ držte palce, pretože ak nepreleziem, nebude denník a keď nebude denník, moja babina nebude mať čo čítať, a keď babina nebude mať čo čítať, bude piecť a keď moja babina bude piecť, budem tučná. <3

DENNÍK VYSOKOŠKOLÁKA – ČASŤ 12.: SKÚŠKOVÉ 

12540736_1234280693254483_8647019832988538677_nAko správna vysokoškoláčka som si deň pred skúškami zapla žehličku na vlasy, natiahla slim nohavice a poďho za Táslerom na štadión. Tááák som skákala, keď začal tú svoju „ČASOVANÁ BOOMBA TIIKÁÁ“. Vraj všetci dospelí ľudia by mali podporovať mladšie generácie v študovaní. Poďľa mňa všetci dospelí, okrem mojej svokry, švagriny, sesternice a jej tridsaťročnej kamarátky, lebo tí tam skákali spolu somnou. Ach, kiežby som vedela, aká erotika – exotika ma čakala na druhý deň v škole. Ešte skôr, než začnem mlieť o skúškach: uvedomili ste si niekedy, že Igor Timko a Ivan Tásler májú rovnaké iniciály? – očividne pochádzajú z tej istej planéty <3. Táákže za uplynulých 24 hodín som absolvovala 3 skúšky. O tom, či som ich urobila sa baviť nebudeme, ide o to, že som ich vôbec absolvovala. Ale! Aby ste vedeli, hneď prvú skúšku som dala na Déčko – čo znamená, že môj test bol delikatesa! Mám mierny šok, čo sa týka podmienok skúšania. Z piatich otázok som nedala JEDNU jedinú a hneď déčko? Keď som na strednej správne tipla jednu otázku z piatich, prišli mi učitelia osobne zagratulovať za neobyčajné študíjne úspechy. Ale tu?! Druhá skúška bola o čosi napínavejšia. Pán profesor ma chcel vyhodiť už rovno medzi dverami, pretože som nemala pri sebe index. Pohotovo som mu vytiahla z kabelky občiansky, zdravotnú kartičku, ISIC a členskú kartičku na motokáry, čím som mu dala najavo, že zabudnutý index je ojedinelou vecou, ktorú som zapatrošila, (pravidelní čitatelia môjho denníku majú v tomto momente udelené informačné embargo ohladom záležitosti so stratenou prezenčkou!!!). Večer som si pozerala výsledok zo skúšky a svietilo tam veľké „N“ – takže, buď bola moja odpoveď NADPIEMERná, alebo sa ma chcel spýtať, či mi náhodou ne**be… Veď zistím si od starších. Dnes ráno sa mi podarilo niečo, čo očakávali všetci moji blízki. ÁNO, ZASPALA SOM – tí, ktorí si myslíte, že sa to môže stať každému, ste asi nepočuli legendu o dievčati, na ktoré čakala cela trieda s maturitným testom, lebo slečinka sa za päť osem zobudila… Tentokrát to ale NAOZAJ nebola moja chyba. V pondelok večer mi frajer vyčítal moje budíkové zvonenie. Aby naznačil svoje pocity z melódie, začal neverbálne napodobňovať vracanie. Najprv som si myslela, že hráme Activity, ale potom som si teda radšej zmenila zvonenie na štebot vtáčikov. A povedzte mi, koho v januári o pol ôsmej zobudia sýkorky?! Mňa teda nie… Vďaka meškaniu vlaku som nakoniec stihla aj dnešnú skúšku. V istej chvíli zazrel pán profesor môj papier a pozrel na mňa pohľadom: hádam snáď viete, čo je to HOSTILITA – jasné, kamoško, ale len vlastnými slovami. Ešteže som sa na základnej pravideľne venovana odčítaniu z pier a vďaka Bohu za Dominikovu dokonalú artikuláciu. Ale od dnešného dňa viem, že HOSTILITA je zaujatie negatívneho postoja. Buď ma dnes večer vyhlásia za autora inovatívnych téórií a poučiek, alebo som nespravila druhú škúšku. V tejto chvíli zaujímam HOSTILITU voči mrhaniu času a idem sa učiť. Keďže som len na začiatku skúškového – nový denník coming soon. Držte mi palce a ja vám ďakujem, že ste prišli očami až sem. <3

 


Pokračovať v čítaní

WP2Social Auto Publish Powered By : XYZScripts.com