Aktuálna pieseň

Názov

Umelec

107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!



107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!

Background

Denník nádejnej vysokoškoláčky vol.3- príbeh na pokračovanie…

Napísal na 11. februára 2016

Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou! AJ JA SOM UŽ DOSKÚŠKOVAL! A práve preto som si konečne našiel čas, aby som znova ,,precrolloval“ celý Faceebook a fanúšikom našej prváčky Viky priniesol ďalšiu časť z jej príbehu nádejnej vysokoškoláčky. Ak sa vám náááhodou nechce čakať na ďalšiu časť, pokojne si Viky pridajte na FB a majte všetko, čo napíše LIVE. Pre tých lenivejších, Denník nádejnej vysokoškoláčky VOL.3 sa začína:

DENNÍK VYSOKOŠKOLÁKA – ČASŤ 6.

12373365_1210411858974700_3550642188642812528_nMoji spolužiaci v týchto dňoch zaplavujú ročníkovu skupinu rôznymi poznámkami, výcucmi, zhrnutiami a neviem čím všetkým. Asi mi naznačujú, že o týždeň mám pred sebou prvú VYSOKOŠKOLSKÚ skúšku. Tak ja teda, že dobre. Zažmurkala som na frajera, nech mi dá poznámky, (každý predsa vie, že najväčší flákači majú vždy najkvalitnejší matroš :D), a chcela som sa pustiť do učenia… Chcela. Zazvonil mi telefón – kamoška, päť rokov študujúca právo mi vysvetlila, že skúška nieje odvodená zo slova UČIŤ SA, ale z iného základu; skúsiť. Okej, takže Žurnalistiku si škrtám zo zoznamu a presúvam sa do Topperu na kávu, aby som sa mohla posťažovať, koľko neuveriteľne veľa učenia mám pred sebou a neviem, kedy to všetko stihnem. (No na tej káve asi nie, moja pekná – pozn.red.)

Ďalej tu je päťstranová seminárka na iný predmet – veď písať viem, ale načo by som to robila, keď netreba. Zažmurkala som na suseda, ktorý vyštudoval rovnakú školu ako ja. Odžmurkal mi naspäť s tým, že teraz si mam pekne sadnúť za počítač a napísať si to sama…. Dobre Samo, šak ty budeš niečo chcieť. Takže seminárku som si škrtla tiež, veď to má ešte čas…(Už len osem predmetov a som v letnom semestri alebo na úrade práce), a teraz neviem, čo je horšie…

Každý z vás isto vie, že som zarytou fanúšičkou NoName (tí, čo nevedia, ani sa nepriznávajte, lebo do polhodiny som u vás s textami, cédečkami, grafmi a tabulkami v powerpointe).
AVŠAK (!!!) prednedávnom im vyšiel nový klip. Po ôsmom raze, čo som si ho nechápavo pustila,
som si napísala do zošita: ,,Keď raz budem robiť s Igorom rozhovor, položím mu otázku: V ktorej psychiatrickej liečebni robievate konkurzy na režisérov vašich klipov?!“ Našťastie mi tento trojminútový obraz malého chlapca brodiaceho sa na poli v Šali s krabičkou od keksíkov pripomenul, že je navyšší čas začať pripravovať sccenár na 3minútove video, ktoré mam odovzdať na jednom z predmetov. Žiadna skúška, žiaden test. Yeah bitch! Musí to byť vtipné. Musí byť šokujúce. Musí to byť faded a real – nech idem s dobou. (Babi, pokojne mi tento status lajkni, aj keď tým slovám nerozumieš.) Po pár chvíľach som mala pred očami obraz osem ročnej tehotnej dievčiny, ktorá ma problém s drogami. Hneď som išla aj za slečnou, ktorú som si v tejto úlohe predstavila. Jej rodičia na mňa ostali pozerať ako ja na Igorov nový klip. Je mi teda jasné, že by som mala ten scenár trošičku prerobiť. A potom už len SEDEM predmetov a prd z toho, LEBO som sa dovedela, že vysokoškoláci NEMAJÚ prázdniny…

Inak si vysokoškolský život vychutnávam plnými dúškami a o rádiu vám nenapíšem tentokrát nič, pretože nemám čas. Musím ísť k babke, k tatkovi, k zuze, k druhej babke a táák, pretože musím ísť všetkým vyrozprávať, koľko veľa učenia mám a ako neviem, kedy to mám akože všetko stihnúť…

DENNÍK VYSOKOŠKOLÁKA – ČASŤ 7.

12316114_1060726667291804_4280912897049278766_nMám za sebou prvé živé vysielanie v rádiu. Uuuuuuuu. Fáákt! Vynecháme moje emócie a tiež črevné problémy zapríčinené tým, že sa mi splnil sen. To je ten stav, kedy vieš, že sa asi posereš od radosti, a len prehlásim, že na prvýkrát všetko klaplo, (keďže to nemám s čím porovnať, môžem si aspoň hrdo myslieť, že to bolo super). A tiež si myslím, že každému sa stane, že v návale radosti popletie pár slov a poďakuje mame za to, že navarila (navarila – porodila, veď to je skoro to isté). Našu veľmi šikovnú redaktorku, (to nelezem do zadku, ona je fakt skvelá) tiež ľúbime, napriek tomu, že zo športovej správy o srbskej tenistke Elene, urobila príspevok, o tom ako sa na tenisovom kurte pohybujú srbské jeleŇe. A ďalší kolega, ktorý sa kvôli nedostatku vzduchu potreboval dostať na balkón, vytvoril tiež nádhernú slovnú konštrukciu – JE BALKONIK OTVORENY? No nevieme či jeb*l koník, ale nabudúce skús potiahnuť kľučku skôr, ako sa opýtaš…

Na Propedeutike sme sa učili, čo je to citovanie a parafrázovanie, (nieže by to bola časť maturitnej skúšky, ktorú už mám za sebou – opakovanie je síce matka múdrosti, ale tak HODINU A POL prednáška?) Vyučujúca sa vyjadrila, že nám to bude opakovať Z MOSTA DO PROSTA, načo sa promptne vytvoril v aule spevácky zbor, ktorý ju doplnil: „TAK AKO V NAŠOM MESTE STAROSTA,“ – a potom nehovorte, že Timka nikto nepočúva!!! Čarovný okamih to bol. Tá Propedeutika je vlastne celá čarovná. Je to jediná prednáška, na ktorej strávime pol hodiny kontrolovaním, kto zo 400 ľudí dnes chýba. Čarovnejšie sú už len momenty, keď sa dodrbeš o tretej poobede do Trnavy a po príchode na prednášku zistíš, že DNES SA ÚČASŤ NEKONTROLUJE. #boháá. Z poslednej angliny som odišla s vedomím, že potrebujem SEDEMDESIAT percent na teste, aby som vôbec prešla… Kááámooo, nechcem sa podceňovať, ale kedyže sčítam moju, Kristíninu a Karininu písomnú maturitu, furt je to málo v porovnaní s tým, čo sa odo mňa očakáva o mesiac.

Moja najbližšia cesta bude teda asi viesť do papierníctva, kde si dám zalaminovať poznámky, nech mi po nich ľahšie stekajú slzy… A keďže som vysokoškoláčka – dóležitá dospeláčka, vo voľnom čase sa obklopujem deťmi. Presne na 28 sekúnd som dnes odišla od Matiaska z kúpeľne a než som sa vrátila, stihol sa v kúpelni objaviť drak, ktorý ,,ogrcal“ dlážku vodou, a preto tu je teraz trošku mokrúčko. Keď som sa zamyslela nad tým, ako mi malý odvôvodnil, že mám vodu po kotníky, uvedomila som si, čo si o mne myslela na strednej triedna, keď som jej vysvetlovala, že opäť meškám na hodinu, lebo mám chorobu meteosenzitivity. Inak si užívam život vysokoškolaka plnými duš..bla bla, veď ďalej to už poznáte..

P.S.: OTÁZKY NA SPOLUŽIAKOV – my sme si mali dať potvrdiť index pred prvou skúškou?! Potvrdia mi ho na štúdijnom v pondelok, keď ordinujú len v utorok?! A nevideli ste niekde môj index?!


Pokračovať v čítaní