RECENZIA: Komediálny muzikál je pre celú rodinu. Krokodíl Lyle poteší speváckymi číslami, ale sklame predvídateľným príbehom

Tento článok bol pôvodne uverejnený v online magazíne Hashtag.

Máte radi muzikál a radi počúvate Shawna Mendesa? V tom prípade sa vám komédia Krokodíl Lyle určite zapáči. Novinka má v kinách úspech ale kazí jej to ľahko predvídateľný príbeh.

Muzikál je jeden z najmenej populárnych žánrov v slovenský kinách. Napriek tomu má hneď niekoľko výnimočných čŕt, aké v iných filmoch nenájdete. Krokodíl Lyle s hlasom Shawna Mendesa aktuálne nájdeš v našich kinosálach. A hoci nejde o nič prevratné, 100-minútový oddych pred veľkým plátnom majú priaznivci žánru zaručený.

Krokodíl ako domáce zviera?

Keď sa rodina Primmovcov presťahuje do New Yorku, ich malý syn Josh sa snaží zvyknúť si na novú školu a nových priateľov. Všetko sa zmení, keď v podkroví svojho domu objaví spievajúceho krokodíla, ktorý miluje kúpele, kaviár a dobrú hudbu.

Josh sa so spievajúcim krokodílom veľmi rýchlo spriatelí, ale keď sa objaví zlý sused pán Grumps, existencia krokodíla Lyleho je ohrozená. Pre záchranu Lyleho sa rodina Primmovcov musí spojiť s jeho charizmatickým majiteľom Hectorom a ukázať svetu, že rodina môže vzniknúť na najneočakávanejších miestach. A navyše, že na veľkom spievajúcom krokodílovi nie je nič zlé.

Tvorcovia stavili na klasickú zápletku jedinca, ktorý nezapadá do spoločnosti. Krokodíl po čase vyrastie do dĺžky zhruba dvoch metrov. Preto sa nemôžeme čudovať, že sa ho mnohí obávajú. Film dokonca odkazuje na niekoľko slávnych muzikálov vrátane West Side Story. Z dejového hľadiska ale nečakajte nič extra.

Príbeh, ktorý odhadneš na míle ďaleko

Dej je tradične rozdelený na tri akty a hneď na konci prvého dokážete odhadnúť, čo sa stane vo zvyšných dvoch. Predvídať príbeh ale budú len starší diváci. Mladšie ročníky, ktoré majú v paži Aristotelovu štruktúru drámu, si film poriadne užijú. Muzikál Krokodíl Lyle je animovaný veľmi slušne a jeho pohyby nevyzerajú ako zo zlej videohry. Predlohou snímky je detská knižka od Bernarda Wabera. Napriek tomu, že film samotný je tiež pre mladšie publikum, budú si ho vedieť užiť aj staršie ročníky.

Dvojica tvorcov svojou réžiou neohúri. Naposledy nakrútili nie príliš vtipnú Vianočnú párty. Scenárista Davies zasa od animáku Ako si vycvičiť draka pred dvanástimi rokmi píše jeden priemerný scenár za druhým.

Predvídateľnosť je však jediné výraznejšie mínus celého filmu. Mohli by som rozoberať, aké stereotypné sú postavy, ako náhodne na seba počas filmu natrafia, keď sa im to hodí a podobne. No je to adaptácia detskej knižky, tu sú tieto veci viac-menej potrebné.

Chytľavé songy od známych tvorcov

Prejdime na hudobné čísla. Tie sú zaručene najlepšou časťou celého filmu. Hudbu a text k nim zložili Benj Pasek a Justin Paul, rovnaké duo ako v prípade Najväčšieho Showmana. Obaja pritom zložili texty piesní aj pre oscarový La La Land. Piesne sú chytľavé, logicky servírované, nikdy sa neobjavia nasilu a každá z nich je o trochu iná. Nedrhne ani tempo dávkovania, a preto nimi nebudete presýtení.

Tvorcovia však stavili všetky karty na „Take a Look at us Now“, v preklade „Dnes sme inde, ja viem.“ Kiná ponúkajú film len s dabingom – a aj keď osobne sa nám pieseň viac páči v origináli, ani samotný dabing nie je zlý. Originál spieva Shawn Mendes spoločne s Javierom Bardemom a je mimoriadne chytľavý. Menšie decká si ju budú určite spievať aj po opustení kina, vo filme zaznie niekoľkokrát.

Chválime aj choreografiu. Hoci sa čísla jasne nakrúcali len v interiéroch štúdií, filmu to veľmi neuškodilo. Z choreografie nám najviac utkvela v hlave pieseň Lyla s pani Primmovou, keď sa snažila piecť. Škoda len, že finále nemalo takú silu, akú by projekt potreboval. Kvôli jeho nevýraznosti u mňa zapadol len do priemeru.

Jednohubka pre malých aj veľkých

Ak by sme mali Lylove dobrodružstvo nejako zhrnúť, tak ani neurazí, ani nenadchne. Ide výhradne o film na jedno pozretie, ktorý si vedia užiť mladí aj starší diváci. V našich kinách musíte pristúpiť na fakt, že je len v dabovanej verzii, ale dve kratšie piesne zaznejú aj v origináli. Skladby navyše posúvajú dej, a preto aj ich text zohráva dôležitú úlohu.

Tých sto minút síce neubehne ako voda, ale Krodolíl Lyle určite nie je taký zlý film, ako sa vám bude snažiť vsugerovať naša filmová databáza. Pre vyhľadávačov muzikálov ide o povinnosť. Ak si príliš nepotrpíte na tento typ filmovej tvorby a dabing už vôbec nie je nič pre vás, môžete snímku preskočiť. Dôležité je vedieť, čo čakať. Nechajte rozum na chodbe kinosály, nalaďte sa na pozitívnu vlnu Lyleových piesní a zabudni na to, že postavy sú písané ako zo 60. rokov.