Dubček prichádza do kín
Napísal Natália Stašíkována 17. apríla 2018
Trvalo to krátko. Eufória z pocitu slobody, viera, že sa napravia chyby minulosti, presvedčenie, že sa Československo zmení na demokratickú krajinu a ľudia budú slobodní. Na čele mnohých významných spoločenských zmien stál koncom 60. rokov 20. storočia Alexander Dubček. Dubček dobro mienil, ale Brežnev to rýchlo zmenil. Takýto je historický prvý hraný film o mužovi československých dejín.
9 apríla sa kino Lumiere v Bratislave vrátilo do obdobia Československa. Pražská jar znova ožila a Dubček sa vrátil do povedomia ľudí. V tento krásny, slnečný deň sa konala predpremiéra filmu o sympatickom a dobráckom politikovi a štátnikovi Alexandrovi Dubčekovi.
Vypočuj si upútavku, ktorá ťa zaručene dotiahne do kina
Týmto filmom chceli tvorcovia vytvoriť dielo, ktorým priblížia túto osobnosť pamätníkom, avšak aj mladším divákom, ktorí ho poznajú len z učebníc z dejepisu.
Miestnosť K1 v kine Lumier nám otvorili o 11:00 hodine, pri vstupe nám hneď ponúkli brožúrky o filme, ktoré nás zaujali vyjadreniami hercov, režiséra, ale aj zaujímavosťami z natáčania.
Našej Miške sa film veľmi páčil.
Zaujímavosti z natáčania :
Všetky reálie s výnimkou kúpaliska sa natáčali na Slovensku.
Kvôli scéne skok do vody štáb vycestoval až do Kyjeva.
Chata v Užhorode sa nachádza v Železnej studienke v Bratislave.
Filmom sme sa dostali aj do Kremľa, tieto scény sa odohrávali v Národnej rade SR.
Scény vo vlaku, boli natočené v historickom vozni, ktorý sa nazýva ,,Husákov vozeň“.
Režiséra filmu Laca Halamu sme sa opýtali na jeho reakciu, keď uvidel prvýkrát scenár.
Vo filme sa ocitli aj ukrajinský herci. Pán Halama ich spoluprácu opísal takto:
Laco Halama je známy televízny režisér, a taktiež aj profesor na FMK.
Adrian Jastraban patrí k hlavným postavám tohto filmu, stvárnil Alexandra Dubčeka. Jastraban je síce slovenský herec, ale profesionálne pôsobí viac v Česku. Diváci ho poznajú zo seriálu Ulica a taktiež aj z filmu Účastníci zájazdu.
Aké máte pocity z toho, že ste si zahrali rolu vysokopostavenej česko-slovenskej historickej osobnosti?
Vo filme sa objaví fotka samotného Dubčeka, ako zo skokanského mostíka skáče do bazéna. Adrian Jastraban nám prezradil, že v tejto scéne ho musel nahradiť kaskadér.
,,Vedel som, že to nezvládnem v tej kvalite aká je potrebná. Dubček bol plavec, on chodil do športového oddielu. On bol naozaj veľký plavec a ten skok ešte bol podporený tým obdobím, že sa mu darilo, padala mu karta a bol v eufórií.“
Ako by ste opísali nakrúcanie filmu a ako dlho trvalo maskovanie na pána Dubčeka?
Čo na rolu Dubčeka povedali vaši známi a rodina?
,,Maminka mala veľkú radosť, mal by radosť aj môj nebohý starý otec, lebo on ho mal veľmi rád. Pred kolegami som to troška ututlal, pretože som sa stal časom poverčivým. Avšak musel som s farbou von, pretože som potreboval nejaké voľno, tak mi veľmi držali palce. Mali radosť, že som to práve ja a mňa to hrozne podporovalo a na tej vlne som prežil nakrúcanie.“
Pre Jastrabana bola česť si zahrať rolu Alexandra Dubčeka.
Známa slovenská herečka Táňa Radeva si zahrala rolu manželky Alexandra Dubčeka.
Aká sa vám páčila rola pani Dubčekovej?
Komu by ste odporučili pozrieť si film?
,,Určite mladým ľudom, ale aj nám starším, aby sme nezabúdali. Len sa desím, čo sa bude po rokoch točiť o súčasnosti. Lebo to predtým sa mi zdá ako slabý odvar dnešnej doby.“
Pani Dubčeková je citlivá a starostlivá matka. Svojmu mužovi je veľkou oporou.
Držiteľom ceny Jana Chaladaja z Wroclawského medzinárodného festivalu divadiel je Peter Trník. Ten pôsobí primárne na divadelných doskách, no nechal sa prehovoriť aj na film, v Dubčekovi stvárnil postavu Vasila Biľaka.
Ako sa vám postava Biľaka pozdávala? Potešila vás možnosť si zahrať túto postavu?
Spomeniete si na obdobie nakrúcania, ako to prebiehalo? Aká bola spolupráca s ukrajinskými hercami?
Sympatický herec Stano Kráľ si zahral Gustáva Husáka.
Bolo pre vás náročne sa stotožniť s postavou Gustáva Husáka?
,,Vždy je veľmi náročne stvárniť takú známu a historicky ukotvenú osobnosť. Treba brať do úvahy všetky jeho politické a spoločenské rozhodnutia a aj jeho zápis do povedomia a pamäti ľudí.“
Pred klapkou si vždy povedal : ,,Si Husák“!
Po skončení filmu sme mali možnosť sa porozprávať s hercami, režisérom a tiež aj s inými tvorcami, ktorí pracovali na filme. Potešil nás aj chutný catering, na ktorom sme si skvele pochutnali. 🙂
Počas filmu sme poriadne vyhladli.
Dubček
Presne pred 50 rokmi sa vo vtedajšom Československu odohrávali spoločenské zmeny, ktoré výrazne formovali naše dejiny – tzv. Pražská jar bola v plnom prúde. Na ich čele stál Alexander Dubček, prvý tajomník Ústredného výboru KSČ, obľúbený politik, ktorý začal praktizovať ideu „socializmu s ľudskou tvárou“. Tento vzlet rázne ukončila invázia vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR, ktorá sa uskutočnila 21. augusta 1968 a tiež dôrazná intervencia vtedajšieho generálneho tajomníka ÚV KSSZ Leonida Brežneva.
Historická dráma Dubček je prvým hraným filmom o tejto významnej osobnosti. Celý príbeh je poňatý ako retrospektíva, ktorá sa začína a končí v deň osudnej cesty Alexandra Dubčeka do Prahy v roku 1992, počas ktorej si akoby spomínal na prelomové udalosti svojho života.
Príbeh filmu sa odvíja v troch rozhodujúcich fázach života Alexandra Dubčeka, pričom je sám hlavný hrdina aj rozprávačom. Prvá sa odohráva v roku 1968, v čase eufórie a následnej okupácie, v situácii, keď bol Dubček zadržiavaný v Moskve. Hlavný hrdina sa v tomto období nachádza v nesmierne zložitom psychickom aj fyzickom rozpoložení, rozhodnúť má o podpísaní alebo nepodpísaní tzv. Moskovských protokolov, ktorými by legalizoval pobyt vojsk na území Československa. Ďalšou líniou je jeden deň roku 1978, počas ktorého sa hrdinovi filmu vynárajú retrospektívy spred desiatich rokov. Vykresľuje Dubčekov život v spoločenskej izolácii, atmosféru špehovania a poníženia. Posledná línia zachytáva obdobie po roku 1989, je dokumentárna a ilustratívna, používa archívne materiály, ktoré informačne dopĺňajú historickú drámu. Historické zábery pochádzajú z československých filmových týždenníkov, ktoré bolo potrebné najskôr z pôvodných filmov transformovať do digitálnej podoby.
