Peter Murár: Pred niekoľkými rokmi som išiel na pohovor do ZOO
Napísal abrnkyna 19. apríla 2016
Hovorí, že všetko je o odvahe. Okrem toho, že sa stal tento rok najobľúbenejším pedagógom na fakulte, získal prestížne ocenenie Granátové jablko v kategórii ,,absolvent.“ Ako sám tvrdí, inšpiráciu hľadá všade naokolo a z jeho šikovnosti a pokory si berú viacerí príklad. Peter Murár nám porozprával o sebe a aj o tom, že zlyhania v živote sa nemusíme báť.
Prežívate celkom úspešný rok. Už skôr ste vyhrali anketu „Najobľúbenejší pedagóg na FMK“. Čo je tajomstvom Vášho úspechu?
„To mi povedzte vy, študenti. Ja to objektívne nedokážem zhodnotiť.“
Mali ste v tom jasno už počas štúdia, že budete vyučovať?
„Počas štúdia som o tom neuvažoval, pretože podobne ako mnohí dnešní študenti, ani ja som nemal jasno, čomu sa chcem v budúcnosti venovať. Bavilo ma viac vecí. V piatom ročníku som o vyučovaní na FMK začal tajne snívať. Akurát som si nevedel celkom predstaviť čo by som učil, pretože jediný digitálny predmet na FMK bola v tom čase Masmediálna informatika, no s internetom, ku ktorému som mal už vtedy blízko – nemala spoločné zhola nič. Vtedy sa o výučbe online marketingu ešte nikto nechyroval. Bola to téma na jednu prednášku: Sú také a také bannery a platiť môžete buď za počet kliknutí alebo za vopred dohodnutý čas. Takže to moje fungovanie na FMK som bral ako experiment, kým neprídem na to, čo ďalej. Podobne ako veľa doktorandov.“
Ste známy svojimi „netradičnými“ vyučovacími metódami, ako napr. Online klub. Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?
„Inšpirácia je všade naokolo, ide len o to zachytiť ju. Každý sme vnímavý na to, čomu sa venujeme. Ja, keďže už nejaký ten rok učím, som trochu viac vnímavý na veci, ktoré by sa mi v tom mohli hodiť. Niekedy je to článok na internete (prípad edu – SCRUMu), inokedy náhodne objavená vlastnosť programu (pre gamifikáciu som sa nadchol, keď som v Edmode objavil možnosť prideľovať žiakom badge). Online Klub si ma našiel sám. Oslovila ma jedna agentúra, ktorá koordinuje Online klub na Ekonomickej univerzite v Bratislave, či by sme to nechceli skúsiť týmto štýlom aj na FMK.“
Na FMK vyučujete už niekoľko rokov, aký je Váš vzťah k študentom?
„Skoro v každom ročníku sa nájde niekto, kto mi istým spôsobom pripomína samého seba. Často sú to rôzni aktivisti, ktorí sú namočení skoro do všetkého, čo sa na fakulte deje. Inokedy zase vnímam, že veľmi šikovní ľudia to majú rozohrané na viacero strán a riešia dilemu, ktorým smerom by sa mali ďalej uberať. Veľmi dúfam, že to rozhodnutie im zaberie menej času ako mne.“
Zostane Vám popri škole čas venovať sa aj rodine?
„Každá práca, ktorá človeka baví mu berie veľa času. Veľmi s tým bojujem, pretože si myslím, že človek tu nie je na to, aby sa zodral v práci, nech by bola akokoľvek zaujímavá. Cesta od workoholika k bonviánovi je veľmi dlhá, takže musím ešte veľa a tvrdo trénovať. Syn mi v tom intenzívne pomáha. Odkedy sa narodil, moja produktivita klesla neskutočným spôsobom, musím veľmi cibriť efektivitu a oveľa viac premýšľať. Naozaj som nečakal, že budem s takou radosťou vstávať ráno o štvrtej, aby som mohol byť o ôsmej alebo deviatej na Skladovej, hoci rozvrh mám až od obeda.“
Ako teda vyzerá Váš voľný čas?
„V minulosti som všetok voľný čas venoval skautingu. Boli to stovky hodín ročne, pretože skauting ponúka veľmi široké možnosti realizovať sa: outdoor, organizovanie eventov, vzdelávanie, digitálne médiá, cudzie jazyky… Čokoľvek si vymyslíte, to tam môžete robiť, zabaví vás to na celé roky. Dnes z tých zážitkov a skúseností hojne čerpám, ale oddychujem už inak. Veľmi rád chodím do lesa, na výlety; občas sadnem aj na bicykel. Užívam si aj občasné hranie s priateľmi: oni na gitarách a mandolíne, ja na fúkacej harmonike. Najčastejšie asi behám. Zistil som totiž, že šuchtať sa s kočíkom po uliciach je strašná nuda. Zato behať s ním po cyklotrase je celkom sranda. No a popri tom som zistil, že ma to baví aj bez toho kočíka a mimo cyklotrás.“
Keby Peter Murár neučí na FMK, v akej inej práci by sme ho našli?
„Určite niekde, kde by som mohol využiť svoj vzťah k technológiám a čo by zároveň malo nejaký didaktický rozmer. Preto som pred niekoľkými rokmi išiel na pohovor do ZOO. Chcel som im robiť komunikáciu a propagáciu. Takisto si viem predstaviť robiť to pre nejaké múzeum. Prostredie takýchto inštitúcií skrýva obrovské možnosti. Žiaľ, na Slovensku ich využívame len minimálne. Nápady na aktivity, vizuálna komunikácia alebo propagácia zaspali hlboko v minulom storočí. Práca na nejakom takom poste by ma fakt bavila.“
Pracovali ste vo Websupporte či pre Slovenský skauting. Čo Vám dali tieto dve práce do ďalšieho napredovania?
„Obe tieto práce som získal vďaka tomu, že som sa v určitom období pohyboval v určitých kruhoch. Tri, štyri roky predtým, ako som začal pracovať na ústredí Slovenského skautingu, som ako inštruktor pôsobil na rôznych kurzoch. Mojej práci vo Websupporte zase predchádzali stretnutia s komunitou marketérov a startupistov na bratislavských Open Coffee. Keď sa naskytla príležitosť pokryť určitú pozíciu, hneď som o nej vedel a zároveň ma kľúčoví ľudia mali oťuknutého a vedeli, čo odo mňa môžu čakať. Obe tieto práce mi dali veľmi veľa. Práca pre Slovenský skauting bola hlavne veľmi pestrá, pretože skauti robia veľmi rozmanité projekty, neustále som skúšal niečo nové, čo ma vždy bavilo. WebSupport ma zase naučil myslieť biznisovejšie – najmä premýšľať o efektivite toho, čo človek robí a s kým či premýšľať o hodnote poskytovanej služby a o kvalite vzťahu so zákazníkom.“
Viac z jeho názorov a myšlienok TU.
Máte nejakú radu, ako sa študenti môžu stať úspešnými?
„Posledné roky vidím, že veľa ľudí a nielen študentov s realizáciou svojich nápadov váha. Boja sa ísť do niečoho nového, lebo čo ak to nevypáli tak, ako by chceli. Boja sa ukázať svoju prácu iným, pretože podľa nich na to nedozrela. Hanbia sa, a tak to odkladajú, sami pred sebou si to zdôvodňujú čakaním na ideálnejšiu konšteláciu hviezd. Lenže tá konštelácia v skutočnosti nikdy nenastane. Mám pocit, že je to celé o odvahe. Nebáť sa skúšať nové veci, nebáť sa tešiť sa z nie úplne dokonalých prototypov, nebáť sa zo zlyhania. Poučíte sa a život ide ďalej.“
Okrem tohto všetkého ste aktuálnym držiteľom ocenenia Granátové jablko za celoživotný prínos pre fakultu. Čo to pre Vás znamená?
„Doteraz sa v tých pocitoch neviem celkom zorientovať. Čítam to tak, že je to istá forma spätnej väzby od vedenia FMK, čo ma teší. Je však vcelku vtipné, keď mi moja spolužiačka (dekanka) odovzdala cenu nesúcu meno ďalšieho môjho spolužiaka Mariána Matyáša. Bol to môj najbližší priateľ a tých desať rokov, čo sme spolu denne fungovali, pre mňa znamená viac ako akákoľvek cena.“
[table id=3 /]