Trnavskí študenti zapálili sviečky obetiam ukrajinského hladomoru
Napísal Jela Rišianována 7. decembra 2020
V sobotu bolo 87. výročie tragédie našich východných susedov. Čo znamenal hladomor na Ukrajine a prečo ho Stalin skrýval?
Pripomíname si 87. výročie pamiatky holodomoru. Na Ukrajine ľudia za obete pália sviečky, ktoré položia do okien a tým vzdávajú úctu. Rovnako to bolo aj medzi ľuďmi na Slovensku. Mnoho študentov na vysokých školách v Trnave pochádza práve z Ukrajiny a rovnako ako v rodnej krajine, sa v Trnave objavili v oknách sviečky.
Trnavské Nádvorie si tiež pripomenulo túto udalosť spoločne so študentmi pochádzajúcimi z Ukrajiny. Jednou z nich je aj Anna Siedykh, účastníčka programu Nádvorie kampus. Spoločné stretnutie priateľov, vzdanie úcty a moment pálenia sviečok zachytil fotograf.
Nový zákon, ktorý vytvoril ZSSR rok po nútenej kolektivizácií, vyžadoval odovzdanie všetkého zozbieraného obilia štátu. Sovietsky zväz chcel v okolitom svete stále vzbudzovať pocit, že aj napriek hospodárskej kríze, je štát úspešný. Zbieranie obilia od súkromných a individuálnych družstiev malo udržať peniaze v rozpočte a zvýšiť objem globálneho predaja.
Obyvateľom brala vláda stále väčšie objemy plodín, ale nijako ich nevyplatila. Toto oberanie ľudí malo za následok vyše štyri tisícky protestov hospodárov, ktorí neboli schopní uživiť svoje rodiny a len tak rozdávať svoj majetok. Vzbury však nefungovali a Sovietsky zväz pridal Ukrajine ďalšiu ranu. Eliminoval súkromné vlastníctvo. Farmári začali hromadne opúšťať kolektívne farmy a demonštrácie sa rozšírili až do 67 okresov.
Zákon piatich klasov
7. augusta 1932 bolo prijaté uznesenie O úschove majetku štátnych podnikov, kolektívnych fariem a družstiev a posilňovaní verejného majetku. Tento dokument je známy ako Zákon piatich klasov obilia.
Za krádež akéhokoľvek majetku spoločného poľnohospodárskeho podniku mohli byť páchatelia popravení zastrelením. Nariadenie zakazovalo akýkoľvek zber zvyšného obilia, navyše po celej krajine konfiškovali zvyšné plodiny v domácnostiach.
Stalinov plán pre obstarávanie obilia bol nereálny, aby ho schválili, museli zneškodniť opozíciu. Spolupracovníci hlavy štátu Kaganovič a Molotov ju obvinili za zlyhanie v kolektivizácii na konferencii v roku 1932
Po Stalinovej iniciatíve vláda priala rezolúciu na zvýšenie miery obstarávania obilia. Toto uznesenie zapríčinilo branie aj akýchkoľvek ostatných potravín. Molotov sa stal vedúcim tejto komisie na Ukrajine. Kaganovič sa stal vedúcim ministerstva poľnohospodárstva a plne zodpovedal za poľnohospodársku politiku Sovietskeho zväzu. Bol jedným z tých, ktorí viedli milióny ľudí na smrť.
Sovietsky režim bral každým dňom všetko, čo ľudia mali. Štátne uznesenie z 18. novembra 1932 požadovalo dokončenie celého plánu obstarávania do 1. januára 1933. Postupne sa konfiškovali aj potraviny pre verejné farmy. Tie, ktoré nesplnili plány obstarávania, by boli potrestané vecnými pokutami. V skutočnosti hliadkové brigády brali všetko jedlé, čo našli.
Postihnuté okresy, v ktorých bolo zakázané obchodovať so zemiakmi, sa zaradili na čierne tabule, čo v preklade znamenalo odsúdenie na smrť. Okresy boli obklopené armádou, zásoby jedla sa prestali dodávať a voajci zamykali ľudí do domovov, kde sledovali, ako zomierajú celé rodiny.
Sledovali, ako zomierajú
Konečný plán obstarávania obilia schválila komunistiská strana v januári 1933. Sovietski vodcovia tvrdili, že sú pripravení sledovať pomalú a bolestivú smrť miliónov ľudí v záujme svetlej budúcnosti komunizmu. V januári zakázali opustiť Ukrajinu. Obdobie medzi januárom a júlom 1933 sa stalo najtvrdším z hľadiska množstva obetí. Počet Ukrajincov, ktorí zahynuli počas hladomoru, dosiahol milióny.
Stalin zdôrazňoval, že populácia stále rástla, ale matričné úrady skresľovali informácie a manipulovali faktami. Sčítanie obyvateľstva v roku 1934 malo byť podľa diktátora plné blahobytu, avšak odhalili sa skutočné údaje a miliónové straty na ľudských životoch v rokoch 1932-33.
Stalin sa nevzdal a pokračoval o rok neskôr, pri sčítaní použil nové dotazníky, ktoré neobsahovali miesto narodenia. Týmto sa snažil ,,nájsť‘‘ milióny ľudí, ktorí zahynuli pri genocíde. Neľudské praktiky prezradila štatistika sčítania národa v roku 1937, následne bol on aj organizátori sčítania okamžite odvolaní.
Gareth Jones o hladomore
Medzi prvými ľuďmi zo zahraničia, ktorí upozornili na holodomor v Ukrajine, bol waleský novinár Gareth Jones. V marci roku 1933 cestoval do Ukrajiny, aby dokázal genocídu. Počas jeho návštevy si písal denník, v ktorom sú spomenuté aj detaily diania na Ukrajine: ,,Všade sa sa ozýval výkrik. Nie je chleba. Umierame.“
Noviny Manchester Guardian neskôr uverejnili článok Garetha Jonesa Hladomor vládne Rusku. V ten istý deň sa v The New York Times objavil článok od Waltera Durantyho, v ktorom sa uvádzal opak: Rusi sú hladní, ale nehladujú. New Yorský norvinár sa znažil zakryť hladomor a utrpenie na východe.
Na jeseň 1933 Duranty v súkromnom rozhovore s diplomatom Williamom Strangom uviedol: „Je veľmi pravdepodobné, že počas celého minulého roka zomrelo v Sovietskom zväze najmenej 10 miliónov ľudí.“ Walter Duranty potvrdil, že sa mýlil a dal za pravdu Jonesovi a jeho zápiskom o tom, ako vznikol holodomor.
Deviateho decembra 1948 prijalo Valné zhromaždenie OSN Dohovor o genocíde. Sovietsky zväz podpísal dokument v roku 1949 a v roku 1954 ho ratifikoval.
Zdroje: Ukrainer.net, HolodomorMuseum , Central State Audiovisual Archives of Ukraine,
Možnosti čitateľa
Pokračovať v čítaní
