Náboženské vysielanie neexistovalo. Komunisti cenzurovali aj rozhlas

Do Nežnej revolúcie museli byť novinári k režimu nežní. Aj tí v rádiu. Ak so socializmom nesúhlasili, prepustili ich.

V mediálnom kontexte chápeme cenzúru ako kontrolovanie obsahu pripraveného na publikovanie. V tom ľudskom je to hlboký zásah do osobnej slobody.

Najmä v totalitných režimoch strácajú média svoj primárny význam, a to slobodne informovať publikum o najrôznejších témach a problémoch spoločnosti. Stávajú sa propagandistickým nástrojom zväčša vládnucej strany alebo diktátora. Inak tomu nebolo ani u nás do roku 1989. Do Nežnej totiž museli byť novinári vo svojich výstupoch k režimu nežní. Aj tí v rádiu.

Rozhlas počúvame už 93 rokov

Pravidelné rozhlasové vysielanie z Bratislavy začalo v roku 1926. Vtedy ho zabezpečovala pološtátna spoločnosť Radiojournal z provizórneho štúdia vo Vládnej budove.

Po udalostiach 2. svetovej vojny, počas ktorej bola vtedajšia budova rozhlasu zasiahnutá pri bombardovaní, sa k moci dostali komunisti. Od roku 1948 teda kontrolovali činnosť rozhlasových štúdií v Bratislave i v Košiciach. Zriadili na to takzvané akčné výbory Národného frontu, ktoré tiež zabezpečovali prepúšťanie odporcov režimu.

Celková štruktúra vysielania sa musela bezpodmienečne podriadiť socialistickému režimu. Vládnuca trieda chcela mať všetko dokonale pod palcom, k čomu prispel aj centralizmus aplikovaný aj do médií.

Zákonom o Československom rozhlase sa sa obe nezávislé inštitúcie spojili do jednej. Nanútený bol dokonca i jednotný slovenský program, Košice teda vysielali presne to, čo Bratislava.

Dokonalý príklad priamej cenzúry je zakázanie akýchkoľvek náboženských relácií. V roku 1985 sa vysielanie presunulo do „pyramídy“, kde funguje dodnes. Rok pred Nežnou revolúciou mal rozhlas na Slovensku už 1 014 586 koncesionárov.

Štrngot kľúčov rozozvučal rádio

Po prevratnom novembri 1989 sa konečne mohlo slobodne štrngať aj v rozhlase. Jeho pracovníci vyjadrili podporu štrajkujúcim študentom a hercom. Federálne zhromaždenie zrušilo článok ústavy o vedúcej úlohe KSČ (Komunistická strana Československa) v spoločnosti.

Od začiatku nasledujúceho roka sa v rozhlase diali výrazné zmeny. Náboženské vysielanie dostalo opäť zelenú a vznikla aj diskusná relácia s poslucháčmi Nočné dialógy. Sloboda slova bola obnovená.

Federálne zhromaždenie obnovilo tlačový zákon a oficiálne zrušilo cenzúru. Tento dôležitý krok otvoril dvere regionálnemu vysielaniu v roku 1991.

V máji toho istého roka ustanovila Slovenská národná rada verejnoprávnu rozhlasovú inštitúciu pre Slovensko, ktorou sa stal Slovenský rozhlas.
O päť mesiacov na to vznikol Zákon o rozhlasovom a televíznom vysielaní. Vývoju duálneho systému elektronických médií tak už nič nebránilo.

Zdroj: oskole.sk, rtvs.org