Ďalšia epizóda Aetter rozhovorov so sebou prináša riaditeľa Knižnice Juraja Fándlyho. Pavol Tomašovič v nej okrem svojich povinností predstavil aj vlastné diela a prezradil viac o podujatiach pre Trnavčanov.
Trnavský rodák Pavol Tomašovič je autor a riaditeľ Knižnice Juraja Fándlyho. Dielami Bezčasie, Presahy a Mosty ponad čas poskytuje množstvo rétorických otázok týkajúcich sa sveta, ľudstva, času a života, ktoré čitateľov motivujú zamyslieť sa nad vlastnou existenciou a podstatou.
V najnovšom Aetter rozhovore prezradil viac nielen o svojom osobnom a pracovnom živote, ale aj o nadchádzajúcich podujatiach Knižnice Juraja Fándlyho ako Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj, prezentácia Staré fotografie z albumov alebo čítania Hravé hlavičky.
V rozhovore sa dozviete aj:
- čo preňho znamená knižnica,
- o pobočkách Knižnice Juraja Fándlyho,
- o tom, čo pre neho znamená fotografia,
- a mnohé iné.
Čo zahŕňa práca riaditeľa knižnice?
Naša knižnica je regionálna, to znamená, že metodicky riadi knižnice v rámci celého regiónu. Okrem toho spracovávame a zhromažďuje všetky informácie, ktoré sa týkajú tejto oblasti a ponúkame akademické rešerše pre študentov. Ďalej sú to zákonné povinnosti ako uchovávať a zveľaďovať knižničný fond, ktorý má aktuálne viac ako 200 000 dokumentov. Pravidelne ho rozširujeme, aby bola knižnica živým organizmom, ktorý ponúka nové vízie.
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
V prvom rade skontrolujeme oddelenia, nakoľko má knižnica ďalšie tri pobočky – hudobné oddelenie a dve pobočky na Prednádraží. Rovnako si rozvrhujeme prácu v službách, pričom každý deň prináša nové podnety, ktoré treba realizovať. Dôležitou súčasťou je kontrola evidencie, nakoľko sme zodpovední za knihy kupované z verejných zdrojov.
Samozrejme tu patrí aj priestor pre osobné, či profesionálne stretnutia, kde hľadáme produkty a služby, ktoré by sme mohli ponúknuť ľuďom. Minulý rok to bolo napríklad viac ako 1000 podujatí, čo predstavuje kus práce, ktorý si bez svojich kolegov neviem predstaviť.
Ktorý titul alebo autor vás najviac poznamenal?
Najradšej by som povedal nie o jednom, ale o štvorici. Prvým je určite Biblia, ktorá pre mňa spočiatku bola niečo zakázané. Časom si však človek uvedomí, že obsahuje nie len množstvo básní, piesní a histórie, ale aj obrazov, ktoré platia aj v súčasnosti. Vďaka nej som pochopil, že nie všetko, čo je napísané, je pravda, ale len odkazuje na niečo v realite.
Ďalej je to Muž bez vlastností od Roberta Musila. Bol pre mňa zaujímavý pretože popísal situáciu na prelome 19. až 20. storočia, kde sa stratilo pôvodné vnímanie sveta. Na to nadväzuje aj Kafkov Zámok a Premena, ktoré poukazujú na to, že ak sa človek nemá o čo oprieť, stáva sa osamelým.
V poslednom rade musím zmieniť knihu Neznesiteľná ľahkosť bytia od autora Milana Kunderu, ktorá ukazuje ako človek postupne padá do akejsi náhodnosti a stráca to, o čo sme sa snažili celú civilizáciu – o ľudskosť, zmysel a aby sme boli autormi života.
Čo je podstatou vašej debutovej knihy?
Moja prvá kniha Nič v krajine nikoho je čiastočný autobiografický príbeh. Zobrazuje človeka, ktorý sa snaží nájsť si svoje miesto v totalite, pričom poukazuje na to, že nie je dôležitý systém, ale postoj človeka. Píšem v nej o novinárovi, ktorý odkrýva určité praktiky, za ktoré sa ho pokúsia zabiť. Dôležitý je však jeho osobný príbeh a fakt, že autenticita závisí od jeho vnútorného rozhodnutia.
Viac sa dozviete v celej epizóde Aetter rozhovorov, ktorú nájdete na streamovacích platformách. Okrem toho tam nájdete mnohé iné zaujímavé epizódy, napríklad so šéfredaktorkou nášho rádia Ivanou Galat o EST Trnava alebo dramaturgičkou rádia Devín Zuzanou Belkovou o Festivale rozhlasovej hry.
Autorka: Darina Janetová
