Šestnásta epizóda Aetter rozhovorov priniesla do nášho štúdia umelca a tetovača z Trnavy. Martin Kubala priblížil jeho tvorbu a ako sa k nej dostal.
V novej epizóde s Tadeášom Ľudovítom porozprával o svojej tvorbe Martin Kubala. Ten pôsobí v Trnave a venuje sa umeniu v podobe maľovania alebo tetovania. V rozhovore opísal jeho tvorbu, ako sa k nej dostal a ako sa ďalej vyvíja. Okrem toho prezradil aj čo je Kubalizmus.
V rozhovore sa dozviete:
- čo tvorí Martin aktuálne,
- koľko mu trvá tvorba obrazu,
- čo ho motivuje,
- aké techniky používa,
- a iné.
Predstav tvoj umelecký štýl. Ten sa volá kubalizmus.
Ono je zaujímavé, že ja som vlastne tento pojem alebo názov nevymyslel. Bol raz u na jeden taký chalan čo ho tetujem, ktorý si pozeral moje obrazy a hovorí, že toto je taký Kubalizmus. A ja, že čo si to povedal? Že to sa mi páči a ďakujem, že si mi takto predhodil názov. Ja som si vtedy ešte vymýšľal Instagram a takéto a toto mi presne zapasovalo.
Ja som sa predtým volal, že Rozčúlený strojček štúdio. To mi dal zasa môj zákazník Roman, keď som mu robil rukáv a veľmi ho to bolelo. Povedal, že ten strojček je rozčúlený. Ale tým, že už som sa viac dostával do povedomia, tak som musel troška ten názov odpankáčiť alebo dať tomu takú inú formu. No a presne tento chalanisko čo povedal, že to je Kubalizmus, tak mi presne zapasovalo.
Určite si to neplaťte s Kubizmom, to je trochu iné iný štýl umenia, trochu abstaktnejší (smiech). Ty vytváraš skôr také realistickejšie obrazy, rukou kreslené alebo aké je to tvoje umenie?
Tvorím, už od malička. Tá príroda ma fascinuje a už keď som vyrastal u mojej babky, tak ona bývala na takom starom mlyne do Dolnej Krupej, a tam jej cez tú záhradku tiekol potok. Tam bolo veľmi veľa rakov, lieňov a ďalších druhov rýb. Potom v záhrade mala kopec rastlín a živočíchov.
Mal som aj takého kamaráta Mareka, z ktorým sme tých rakov lovili, bažantom sme vyberali vajíčka a tak. Už tu sa začal ten vzťah formovať. Vždy ma fascinoval hmyz, pavúci, stromy, huby a toto všetko. Vždy som to s takým úžasom pozoroval, najmä v tom rannom detstve.
Ty teraz kreslíš aj alebo maľuješ? Tvoríš umenie na zákazky, ale ktorý bol ten moment kedy si sa dostal naozaj k tej profesionálnej scéne umelca?
Bolo to postupné, že ja som najskôr robil kamarátom portréty a všelijaké kópie obrazov, olejomaľby, rôzne akryly a rôzne techniky som skúšal. Napríklad ceruzy, tuše a vždycky ma ten tuš najviac bavil aj na škole, že k tomu som mal taký najväčší vzťah. Na olejomaľby som nemal trpezlivosť, to dlho schlo a určite verím tomu, že tí maliari olejovými farbami sú na takej úrovni, že možno by som sa tam ani nedostal.
Ale ten tuž mi vyhovuje. Tým kamarátom som začal robiť rôzne obrazy napríklad do izieb a raz potom došiel za mnou jeden, že či ho nepotetujem, a ja, že jasné a prečo nie? Tak som objednal strojček a tak som začal. Takže k tomu tetovaniu som sa dostal tým, že ten kamarát mi povedal , že či ho nepotetujem. Mňa to samého nenapadlo.
Prvé tetovanie bolo priamo na človeka?
Áno, prvé tetovanie na ostro bolo priamo na človeka. Sranda, že som robil ruku od ramena až po lakeť asi šesť a pól hodiny. Robil som také ornamentové vzory, také čierno biele a celé to bolo také rozstrasené. A robil som to v detskej izbe (smiech).
Viac sa dozviete v celej epizóde Aetter rozhovorov, ktorú nájdete na streamovacích platformách. Okrem tohto rozhovoru si môžete vypočuť aj epizódu so speváčkou Emmou Llure alebo s riaditeľom Zaži v Trnave Petrom Cagalom.
Autorka: Karolína Račková
