Hosťom pätnástej epizódy našich Aetter rozhovorov s Tadeášom Ľudovítom bol riaditeľ Zaži v Trnave, Peter Cagala. Okrem pôsobenia strediska nám porozprával aj o kultúre a živote v Trnave.
Peter Cagala je riaditeľom mestského kultúrneho strediska Zaži v Trnave, kde spolu s ďalšími prinášajú kultúru medzi ľudí v Trnave. Peter nám prezradil niečo viac o tom, čomu konkrétne sa venujú v Zaži v Trnave, ale aj o kultúre v meste a na čo sa môžeme tešiť najbližší rok.
V rozhovore sa dozviete:
- s akými problémami sa stretávajú,
- ako vyzerá tím Zaži v Trnave,
- ako prebieha príprava podujatí,
- a iné.
Predstavte nám, čo je Zaži v Trnave?
Kultúra patrí medzi originálne kompetencie miest a tým pádom mestá majú právomoc si vytvoriť kultúrnu stratégiu, investovať také množstvo peňazí do kultúry, koľko považujú za potrebné a vhodné. V podstate je to jedna z kompetencií, tak ako majú mestá v kompetencií iné oblasti.
Zaži v Trnave v podstate vzniklo a má vo svojej zriaďovacej listine úlohy, ktoré jej vyplývajú a ktorej jej vytvorilo mesto Trnava. Tie si mesto Trnava vlastne vytýčilo ako dôležité v oblasti kultúry pre samotné mesto Trnava. Je to asi zložito pomenované, ale teda to mestské kultúrne stredisko v podstate realizuje výkon kultúry, kompletný výkon kultúry v meste Trnava.
Aké sú tie vaše úlohy?
Tie úlohy sú veľmi široké. Bežne vo väčších mestách to funguje tak, že na mestskom úrade je odbor kultúry. Potom je nejaké mestské kultúrne stredisko alebo nejaká organizácia, ktorá robí ten výkon kultúry. U nás je to celé zliate v podstate do jednej organizácie, čo môže prinášať aj rôzne úskalia. Ale povedzme, že zatiaľ, myslím si z môjho pohľadu, je to vlastne funkčný model a s tými kapacitami, ktoré máme, s ľudskými kapacitami, ale aj s tou infraštruktúrou, ktorú sme dostali do správy, sa snažíme narábať tak, aby sme napĺňali tie ciele, ktoré sme si určili v kultúrnej stratégii, ktorú sme schválili v podstate v minulom roku.
Aké sú tie kultúrne ciele?
Ten prvý cieľ, ktorý sme si vytýčili, je komunitný kultúrny rozvoj. Ten slúži na to, aby sme vytvárali také správne podmienky na to, aby sa rôzne komunity a jednotlivci v nich mohli kreatívne prejavovať. A aby mali dostatočný priestor.
Potom je to podpora kultúrnej scény a kreatívneho priemyslu. To znamená, aby sme vytvárali kvalitné podmienky na umeleckú tvorbu, ale v podstate aj aby sme vytvárali zázemie pre rôzne odvetvia kreatívneho priemyslu. Potom je to kultúrna infraštruktúra, ktorú som spomínal, že máme vo svojej správe. Je to veľmi zaujímavá téma, aj teda nielen kulturáky, ale aj to kultúrne dedičstvo alebo historické budovy.
Snažíme sa toto dedičstvo alebo tieto kultúrne budovy, ktoré povedzme boli dlhodobo v nejakom investičnom deficite, rozvíjať a adaptovať na súčasné potreby, či už komunít rôznych promotérov alebo jednotlivcov, ktorí chcú niečo tvoriť. Ďalšími tými oblasťami je umenie vo verejnom priestore a kultúrne dedičstvo. To je pár základných cieľov. Keď si človek prečíta tieto ciele, tak by mal vedieť čo to mesto chce v oblasti kultúry robiť a rozvíjať.
Kde v meste môžeme sledovať činnosť strediska Zaži v Trnave?
Niekto by si možno mohol myslieť, že sú to čisto len kultúrne podujatia,. Napríklad ktoré vidíme v uliciach alebo vo verejnom priestore. Áno, je to veľké a je to najviditeľnejšie. Pre bežného občana, ktorý nemá nejakú potrebu študovať materiály a kultúrnu stratégiu, tak si môže myslieť, že Zaži v Trnave slúži predovšetkým na to, aby sme organizovali kultúrne podujatia. Je to len čiastočná pravda. Ale aj ten rozpočet vlastne o tom svedčí, že vyčleňujeme na kultúrne podujatia len nejakú časť z toho rozpočtu.
Ja môžem povedať dnes o svojej skúsenosti, že predtým, ako sme vznikli, tak sme pracovali ako nejaký úsek kultúry. Ja som predtým mal možnosť pracovať ešte na mestskom úrade ako kultúrny referent. A keďže my ako mesto nemáme vlastný kultúrny dom, tak nám nezostávalo nič iné, len sa venovať v podstate ulici a verejnému priestoru.
Dnes to považujem za takú výhodu v nevýhode. Nechcem si prisudzovať nejaké úspechy, ale všetci si pamätáme ako vyzeralo mesto Trnava v skorých rokoch dvetisícich. Dá sa povedať, že tie veci sa rozbiehali a je to asi prirodzené. Ale pamätám si, že pešia zóna v podstate slúžila len ako taký priestor, kde sa z bodu A človek presúval do bodu B. Napríklad na stanicu študenti a tak ďalej. My sme vďaka tým aktivitám, ktoré sme rozbehli tými kultúrnymi podujatiami, ktoré sme robili predovšetkým v uliciach, myslím si, že sme priniesli pulzujúci život do ulíc mesta a netvrdím to iba ja. Myslím si, že aj ľudia a turisti vo všeobecnosti to vnímajú veľmi pozitívne.
Viac sa dozviete v celej epizóde Aetter rozhovorov, ktorú nájdete na streamovacích platformách. Okrem tohto rozhovoru si môžete vypočuť aj epizódu so Sebastiánom Lukáčom o Cyrilo-metodskom divadle alebo so speváčkou Emmou Llure.
Autorka: Karolína Račková
