V novej epizóde Aetter rozhovorov Andrea Čajková a Martina Kuhnová predstavili medzinárodný projekt Loess. Poukázali na problém „neviditeľnej“ pôdy a ako môžeme pomôcť zlepšeniu kvality pôdy.
Ôsma časť Aetter rozhovorov s Tadeášom Ľudovítom privítala prorektorku pre medzinárodné vzťahy Andreu Čajkovú a doktorku Martinu Kuhnovú z projektu Loess. Prostredníctvom tohto medzinárodného projektu pomáhajú od základu každému z nás a zameriavajú sa na kvalitu pôdy a jej význam.
V rozhovore prezdradili aj:
- ako funguje projekt Loess,
- aký majú vzťah k pôde,
- prečo je dôležité zaoberať sa práve témou pôdy,
- ako sa môžu do projektu Loess zapojiť študenti,
- a mnohé iné.
Čo je program Horizont Európa, pod ktorý spadá program Loess?
Čajková: V jednoduchosti by som ho predstavila ako finančný rámec Európskej únie pre vedu a výskum. Program Horizont nám umožňuje získať európske financie priamo určené na podporu vedy a výskumu. Loess sa zameriava na enviromentalistiku ale predsa len je to široká škála veci, ktoré mu môže zaznamenať.
Kuhnová: Zameriavame sa primárne na vzdelávanie a na zvýšenie povedomia o pôde, lebo pôda je zvyčajne niečo, čo prehliadame a nevidíme. Nie je to práve to najzaujímavejšie z prírody, ale tento projekt sa to snaží zmeniť. Veľké množstvo pôdy v rámci Európy je znečistenej. Až 62 % pôdy neplní svoju funkciu. Z tohto dôvodu sa Európska komisia rozhodla presunúť zameranie aj na pôdu.
Prečo sa práve univerzita rozhodla zapojiť do tohto projektu?
Čajková: Vzdelávanie je naša základná rola ako univerzity a ako sme už hovorili pred chvíľočkou je to primárne vzdelávací projekt. Teda projekt nastavený na vzdelávanie vzdelávacej politiky, na prípravu nových nástrojov a možností pre nás mladých, ktoré potom môžu zvyšovať pôdnu gramotnosť.
Akú rolu zastávate v rámci projektu?
Kuhnová: V rámci projektu mám dve úlohy. Prvá je projektová manažérka, takže priamo komunikujem so zahraničnými partnermi. Ak treba priamo s komisiou a zabezpečujem administratívu. Na druhej strane je to aj priamo tvorba vzdelávacích materiálov, keďže moje pôvodné zameranie je teória prírodovedného vzdelávania. Tým pádom som pracovala na príprave programov pre učiteľov a rôznych aktivít v teréne.
Ako ste vnímali tému pôdu v priebehu vášho života?
Kuhnová: Vždy som bola nejakým spôsobom prepojená s prírodnými alebo environmentálnymi témami. Už od environmentálnych súťaži na základnej škole až po ukončenie vysokoškolského štúdia. Venovali sme sa biologickému hodnoteniu vlastností pôdy, takže k pôde som sa tak troška vrátila. V istom ohľade je to veľmi zaujímavé, lebo existuje pojem pôdna slepota.
Tento termín je zaujímavý, pretože ak niekomu ukážete obrázok prírody, tak vám povie, že vidí zvieratá a rastliny. Ale aj keď je tam tá pôda zvýraznená, tak ju nevidí a ignoruje ju. Aj výskumy naznačujú, že viac ako 90 % populácie identifikuje rastliny, na tých vidí možno hmyz. Vždy si ako prvé všimneme živočíchy a pôda zostáva opomenutá
Prečo by sa mali mladí zapojiť do tohto projektu?
Kuhnová: Viac ako polovicu pôdy máme znečistenú a všetci potrebujeme jesť. Tvorba potravín je závislá na čistote pôdy. Zapojiť by sa mali, aby sa nazbierali dáta, čím viac dát máme zozbieraných celosvetovo, tým máme lepšiu informovanosť. Vieme dáta lepšie spracovať a následne zase komunikovať s tými tvorcami politiky. Aby sme poukázali a nastavili nástroje na zlepšenie kvality pôdy. Keď máme dáta, vieme ukázať, že tieto územia, z tohto dôvodu, takýmto spôsobom degradujú. Už sa na to dajú potom nejaké ďalšie nástroje a zlepšenia.
Ale môžeme sa na to pozrieť z druhej strany, čo pôde hrozí. Najmä hrozí to, že stratí svoju prirodzenú biologickú schopnosť. Nebude schopná napríklad poskytovať živiny rastlinám, nebude schopná byť životným prostredím pre ďalšie organizmy. Teraz sa pôda často spomína najmä v súvislosti s klimatickými zmenami.
Viac sa dozviete v celej epizóde Aetter rozhovorov, ktorú nájdete ju na streamovacích platformách. Okrem tohto rozhovoru si môžete vypočuť aj epizódu s regionálnym riaditeľom Červeného kríža Andrejom Barborkou alebo s hercom trnavského divadla Braňom Mosným.
Autorka: Katarína Orihelová
