Thomas Raggi na sólovom albume Masquerade opúšťa hlučný svet Måneskin a hľadá vlastný, jazyk.
Byť súčasťou globálne úspešnej kapely je dar aj kliatba. Thomas Raggi v Måneskin plnil presne tú rolu, ktorú mal. Bol motorom riffov, atmosféry a energie. Nový sólový album však jasne ukazuje, že jeho vnútorný hudobný svet je oveľa vrstvenejší a osobnejší. Raggi sa vedome vzdialil od glam rocku a dramatičnosti. Namiesto toho stavil na náladu a textúru, ktorá neprichádza okamžite, ale postupne sa usádza. Masquerade nepôsobí ako pokus „si niečo dokázať“. Skôr ako potreba urobiť si poriadok vo vlastnej hlave.
Zvuk, ktorý dýcha
Hudobne sa album pohybuje na pomedzí alternatívneho rocku, art-rocku a jemnej psychedélie. Gitary sú stále základom, no nepôsobia agresívne – sú rozostrené, vrstvené a často slúžia skôr ako náladový prvok než nositeľ melódie. Raggi sa hrá s priestorom a tichom. Produkcia je zámerne striedma. Namiesto neprimeranej profesionality cítiť ľudskosť, drobné nedokonalosti a surovosť. Album znie ako nahrávka, ktorá vznikala v noci, nenútene a len tak. Doslova si pýta slúchadlá a čas.
Texty ako vnútorný monológ
Textová stránka patrí k najsilnejším momentom albumu. Raggi nepíše manifesty ani slogany, skôr fragmenty myšlienok, pochybnosti, krátke obrazy a otázky bez odpovedí. Témy samoty, identity, tlaku očakávaní a straty smeru sa objavujú opakovane, no nikdy nie pateticky.
Je cítiť, že ide o materiál, ktorý by v rámci Måneskin nikdy nevznikol. Nie preto, že by bol slabší, ale preto, že je príliš intímny. Raggi sa nehrá na rockovú hviezdu, ale ani sa zbytočne neodhaľuje. Priestor pre interpretáciu prenecháva nám.
Najzaujímavejšie na Masquerade je, že sa nesnaží súperiť s tým, čo Thomas Raggi už dosiahol. Nie je to „väčšie“, „hlasnejšie“ ani „ambicióznejšie“ v klasickom zmysle. Je to skôr typ osobnej, tichej a trpezlivej ambície. Tento album nebude soundtrackom letných festivalov. Skôr si nájde cestu k ľuďom, ktorí hľadajú hudbu ako spoločníka, nie ako kulisu. A práve v tom spočíva jeho sila. Raggi dokázal, že dokáže existovať aj mimo mena kapely, a to ako autor.
