Tentoraz sme si pre vás pripravili rozhovor s kapelou Cup of Tea. Prezradili nám, čo v budúcnosti plánujú, ako sa vyvíjala ich tvorba, ale aj ako prišli k svojmu menu.
Ako ste vznikli?
Tak to som začal asi ja. A face to face, my sme prvý zakladajúci členovia. Vzniklo to proste tak, že sme chodili do čajovne a urobili sme kapelu. A preto sa voláme aj Cup of Tea, lebo jednak čajovňa, ale to nie je až také podstatné, lebo tu Chris má otca brita, čiže Cup of Tea a Británia, alebo Anglicko. Tak to spolu ide.
Niekde v tom období, už po tých prvých veciach čo sme vymysleli, prišiel do kapely Filip. Vtedy sme sa začali brať tak trošku serióznejšie, začali sme poriadne skúšať, začali sme aj trošku rozmýšľať nad projektami. Vždy sme sa snažili tie projekty nejako v rámci našich možností držať na nejakej úrovni.
Prvé dva single vyšli v roku 2021… je to váš debut?
No tie dva single, to boli live nahrávky. Bola to úplne prvá vec ktorou sme ukázali čo robíme. Také, že sme to mali, tak sme to nahrali. EP-čko už viac menej aj definovalo náš zvuk, lebo teraz sme tú druhú live-ku prednahrali na album. A od toho by som povedal, že sme sa celkom žánrovo odrazili. Zhruba všetko máme také alt-rockové, má to taký príjemný vokál, takže je to skôr také popovejšie, aj tie gitary a do toho aj trochu elektroniky. Keď prišiel Maťo do kapely, tak sme si mohli povedať, že máme vyslovene hráča, čo má synthy, že tá gitara má miestami také solové riffy, niekde to je skôr rytmickejšie. Takže ten študiový debut sa považuje v tom 2023, v tom prvom EP.
Kedy ste to začali brať serióznejśie?
To, že skúšame a ideme tvoriť sa podľa mňa datuje k dátumu, kedy sme si kúpili bicie. Na začiatku bol Chris na gitare, a Chris je teda multi-instrumentalista, ja som hral na basgitaru a hľadali sme bubeníka. Nevedeli sme nájsť nijakého bubeníka. Povedal by som, že medzi hudobníkmi v dnešnej dobe nie je ľahké nájsť bubeníkov. Gitaristov je veľa, lebo keď už niekto začne hrať na nástroje, tak to väčšinou je gitara.
Čiže hľadali sme bubeníka, mali sme ich pár na skúškach a raz nám prišiel chalanisko, čo hral vo filharmónii a ten bol o desať levelov nad nami a my sme si povedali, že by ho to s nami nebavilo, lebo sme absolútne neboli na jeho úrovni. Preto, že ja som vždy chcel hrať na bicie, tak sme sa rozhodli, že kúpime bicie a vlastne vtedy asi sme nejak začali. To bolo koncom roka 2018.
Dosť nám podľa mňa s albumom pomohli skúsenosti s EP-čkom. Trochu sme videli a aj pochopili, že ten muzikant na začiatku kariéry alebo je strašne plný nejakého entuziazmu a zároveň nejakých očakávaní, ale netreba od toho veľa očakávať. Treba to robiť preto, lebo to chcem vydať. My sme išli na chatu s tým, že nahráme EP-čko. Boli sme tam päť dní, prišli z chaty a mali asi osem skladieb. Tak sme si povedali, že spravíme album.
Všímame si, že mnoho kapiel to berie ako biznis. Investujeme do toho veľa, a tá investícia sa nám buď vráti alebo nevráti. Čím to dlhšie človek robí, tým viacej spoznáva to prostredie nejakej scény a povedzme, že sa pomaly dostáva medzi tých svojich známych, čo majú projekty a tým vytvárajú komunitu. Väčšinou sú to malé kapely, ktoré často hrávajú spolu a vytvárajú nejakú pomyselnú scénu. Hlavne sú ale tie skúsenosti čo človek naberá.
Keď sa ja pozastavím nad nejakým svojím myšlienkovým pochodom spred dvoch rokov a porovnám ho s tým, čo viem teraz, tak sa na sebe zasmejem. Že sa treba tomu nejakým spôsobom venovať, dať tomu energiu, čas a rozvíjať ten projekt. My sme tiež akože tento rok vydali album, teraz EP-čko, lebo sme mali materiál, čas a aj energiu dať dokopy dva projekty za rok. Hlavne sme si hovorili, že bude strašne cool, keď dáme za rok dva projekty a už to chvíľku vyzeralo, že nestihneme to EP-čko vydať za ten rok, ale stihli sme to.
Prečo ste si vybrali angličtinu?
Podľa mňa to je ešte z tej našej počiatočnej naivity. Myslel som si, že keď Chris má výbornú angličtinu aj výslovnosť, tak sme si mysleli, že my tu prídeme s angličtinou, ktorú tu skoro nikto nemá a tiež všetci z nás padnú na zadok. Ale to sa už po troch pokusoch nestalo, čiže určite chceme do portfólia dať slovenský projekt. Určite v roku 2026 pôjde o slovenský projekt a uvidíme.
Akože to nie je to, že sme si to vypočítali a povedali okej, angličtina nám nevyšla, tak ideme na slovenčinu. Tiež sme si za tie roky si všimli, že tá scéna je malá, ten trh je malý a tú angličtinu si tu ľudia nejdú. Mladí trochu, ale stále pre nich je aj ľahšie počúvať slovenský text aj celkovo nejakým spôsobom sa vcítiť do toho slovenského textu, čiže aj my chceme urobiť slovenský projekt, aby sme to mali v portfóliu.
Sami sebe chceme dokázať že budeme schopní to urobiť, povedzme na takej nejaké úrovni, ktorú sme vydali do angličtiny. Ja si osobne myslím, že slovenský text je ťažší než anglický. Angličtina toho znesie strašne veľa. Ja napríklad slovenskú pesničku vypnem po 25 sekundách, keď mi tam nesadnú tri slová a už mi to príde infantilné alebo také niečo. Určite zostaneme pri tom, kde sme a kam smerujeme.
V poslednej dobe experimentujeme. Každá pesnička má nejaké iné smerovanie a podobne, lebo všetci vychádzame z nejakého iného údobného spektra. Každý počúvame iné žanre, takže ten influence je strašne rôznorodný. Sme štyria a každý počúva niečo iné. Každý tam dá niečo z toho, čo ho nejakým spôsobom formuje. Tak vznikajú zaujímavé veci.
Myslím si, že aj nejaký ten náš tvorivý proces, ktorý máme nastavený je strašne slobodný. My ideme na tú chatu, spravili sme tak dvakrát a aj teraz, toto EP-čko, čo vyšlo sme nahrali na chate. Ako predtým sme sa tam zavreli na päť dní a riešili len muziku. Je to pocit tvorivej slobody. Nezamýšľame sa o tom, že ako to musí znieť ale proste niečo dáme dokopy a uvidíme. Zatiaľ nám to vychádza. Vždy sme s tým stotožnení.
Počul som, že si aj DJ… je to pravda?
Ja som sa teraz začal učiť DJing, takže si robím proste selekcie. Počúvam hudbu len aby som si ju selektoval. A strašne som toho chcel s týmto projektom chopiť nejakým spôsobom. Teraz to vyzerá možno na nejakú after party po nejakom našom koncerte.
Kedy plánujete krst?
Tak 14. marca robíme event v Piešťanoch. Začali sme sa teraz dosť venovať aj promotérskym aktivitám. Teraz 26. decembra sme mali vypredanú rejsku v Piešťanoch a 14. marca plánujeme takú zimnú verziu festivalu. Bude to v piešťanskej elektrárni, v takom krásnom limpovom priestore. My sme si tam vymysleli strašnú haluzu, a budú tam tri stagea.
Jeden bude, že venovaný kapelám, ktorý bude vo veľkej sále. Druhý bude venovaný buď nejakým sólo spevákom alebo raperom a tretí bude venovaný elektronickej hudbe. A tam by sme to teoreticky vedeli pokrstiť. Ale teda vytvorili sme, že na ten jeden večer 18 alebo 19 slotov.
Čiže podľa mňa, je to totálna haluz. Na jednom mieste za jeden večer vystúpi 18-19 interpretov. A ako headlinera budeme mať Fulcrum. Oslovili sme ho s tým, že je to taká showcaseová záležitosť. Všetko tam budú mená našej veľkosti zhruba. A teda oslovili sme Fulcruma s tým, že toto sa ide diať a my by sme si ho tam vedeli predstaviť.
Čo by ste odkázali svojim fanúšikom?
Počúvajte nás. A neberte drogy. Nepite. A jedzte veľa zeleniny, lebo je v nej vláknina. No a možno skúste chodiť aj na tie menšie kapely. Podporte malé projekty. To je úplne dôležité aj v rámci tej komunity. Proste to je hlavné. A teda nech počúvajú nové EP-čko, ktoré sa volá Say Goodbye to the Person That I Was.
