Slaughter to Prevail nikdy neboli kapelou pre slabé povahy. Ale s albumom GRIZZLY urobili niečo, čo sa podarí málokomu, a to spojiť brutalitu s úprimnosťou.
Banditos – výkrik chaosu
Hneď na úvod nás kapela so skladbou Banditos chytí pod krkom. Je to moment, keď GRIZZLY dostáva svoj punkovo-metalový chaos. Je to najviac „neviazaná“ skladba na albume, kde Slaughter to Prevail predvádzajú, že dokážu byť drzí a zábavní zároveň. Alex Terrible znie, akoby sa smial a kričal zároveň. Texty sú plné narážok, cynizmu a brutality, no v hudbe je cítiť uvoľnenie, akoby nás chceli pripraviť na to, čo prichádza.
Russian Grizzly in America
Druhá skladba je už čosi iné. Russian Grizzly in America je ako most medzi hrdosťou, vzdorom aj sebairóniou. Alex Alex Terrible tu nielen kričí, ale ničí bariéry medzi Východom a Západom, medzi hnevom a humorom, medzi tým, čo je „radikálne“ a tým, čo je skutočné. Zvukovo ide o masívny blok energie – rytmicky presný, no emočne nestabilný. Riffy režú ako britva, bicie majú kadenciu samopalu a vokál znie ako človek, ktorý sa odmieta prispôsobiť svetu, ktorý mu nerozumie.
Babayka – démon našej mysle
Babayka prichádza pomaly, ako tieň, ktorý sa plazí po stenách mysle. Zvuk je temný, zubatý, miestami až tichý ako nočný dych. Textovo ide o návrat k detským démonom, no nie nostalgicky. Skôr bolestivo. Alex tu mení svoj hlas od hlbokého growlu po šepot, ktorý sa človekovi vryje to pamäti. Pri tejto skladbe nejde len o agresiu pre agresiu, ale aj vysvetlenie, že niektoré strachy nikdy nezmiznú, len zmenia svoju podobu, a my si ich prenesieme do dospelosti.
Koschei – staroslovanský hnev v modernej dobe
Ak by sa dalo hnev počuť v čistej podobe, znelo by to ako Koschei. Kapela tu spája ruskú mytológiu so západnou modernou produkciou a výsledok je mrazivý. Riffy sú technicky precízne, no stále pôsobia nekontrolovateľne a bicie v strednej časti skladby pripomínajú pohrebný sprievod démonov. Alex tu podáva jeden z najintenzívnejších vokálnych výkonov svojej kariéry – znie ako zosobnenie samotného Košeja, nesmrteľnej bytosti, ktorá sa odmieta poddať času či smrti. Čím nám pripomína, že kým naša legenda žije, tak nezomrieme.
Rodina – ticho po búrke
Pred záverom albumu, tvorený EPčkom Behelit, prichádza Rodina. Po všetkom to hneve, výkrikoch a démonoch sa nám všetko spája. Brutalita, smútok, hnev aj viera. Nie agresívne. Nie hlučné. Len bolestivo pravdivé. Skladba pôsobí ako spoveď alebo, ešte lepšie, návrat domov po rokoch vojny. Hudobne ide o jeden z najdojímavejších momentov albumu – bicie ustupujú, gitary tvoria melancholický základ a Alex znie viac ako človek než démon. Rodina je návrat k sebe, k domovu, ktorý možno neexistuje, ale stále po ňom každý túži.
Slaughter to Prevail dospeli
Po emočne nabitom albume nám kapela predstavila svoje nové ja. Dospelejšie, sebavedomejšie, no stále drsné. Znie to, akoby si Slaughter to Prevail uvedomili, že môžu byť zvermi a ľuďmi zároveň, a krásne definovali svoj zvuk. Je to album, ktorý pripomína búrku, ktorá si drží svoj rytmus. Kričí, ničí, plače a oslavuje. Je to zvuk chaosu, ktorý konečne našiel svoj tvar. Avšak album nie je len o hudbe. Je aj o živote, ktorý sa nehanbí byť škaredý.
