Nie každý duch je desivý. Niektorí len mlčky sedia v myšlienkach a čakajú, kým si ich konečne všimneme.
Bad Omens prekvapili. Po údernom albume CONCRETE JUNGLE by každý čakal ďalšie masívne refrény, synthy a breakdowny. Namiesto toho však prišiel Specter. Pieseň, ktorá znie, akoby ju kapela nahrala v prázdnej izbe o tretej ráno. Žiadna explózia. Len šepot, napätie, dych. V každom tóne cítiť silu ticha a Noahov hlas skôr pripomína zrkadlo než zbraň.
Duch minulosti, tieň prítomnosti
„Oh,I’m changing, and I feel like a ghost, like a specter,“ spieva frontman Noah, a tá veta znie ako klasické klišé. Nie je jasné, či spomína na minulosť alebo popisuje moment, keď sa po rokoch niekomu snažíš povedať kto skutočne si. Specter pôsobí ako list, ktorý nemal byť nikdy odoslaný. Hudobne ide o melancholickú kombináciu ambientnej elektroniky, jemných gitár, ktorá pripomína skôr Nine Inch Nails než klasický metalcore. A práve v tom je sila Bad Omens – ich schopnosť tvoriť temnotu, ktorá neútočí, ale plazí sa.
Spektrum tieňov a krehká genialita Bad Omens
Bad Omens tu neprehovárajú k davom, ale k jednotlivcovi. K človeku, ktorý sedí v tme, je pokrivený, unavený, ale stále dokáže cítiť pocity. Znie to akoby nám vysvetľovali prečo bolesť nie je nepriateľ, ale sprievodca. Skladba sa nevyvíja klasicky, pretože tu nie je bežný refrén. Žiaden klasický drop alebo breakdown. Namiesto toho sa všetko postupne rozplýva. Ako spomienka, ktorá odchádza, no človek ju nechce pustiť.
Ak by mal tento singel tvár, bola by to tá Noahova. Nie tá z pódií ale tá, ktorú vidíš v zrkadle o druhej ráno, keď sa pýtaš, či to všetko ešte má zmysel. Noah tu dokazuje, že je v prvom rade rozprávač a nielen vokalista. Kapela si tu dovoľuje luxus, na ktorý si málokto trúfne: ticho. Nie prázdno, ale využité ako umelecký nástroj.
Tento album nie je len o duchoch v tradičnom zmysle. Sú to duchovia minulých verzií samých seba. Duchovia ľudí, ktorými sme kedysi boli a ktorými sa bojíme znova stať. Každá skladba je ako kapitola z denníka, ktorý sa mal dávno spáliť ale stále zostal skrytý v spodnom šuflíku. Je to hudba pre tých, ktorí vedia, že najväčší strach nie je z duchov, ale z vlastných spomienok.
