Mladí počúvajú rádio aj dnes, no čoraz častejšie sa s jeho obsahom stretávajú aj mimo vysielania. Dôležitú úlohu zohrávajú sociálne siete, videá a podcasty, ktoré rádiám pomáhajú budovať si vzťah s mladým publikom.
Podľa údajov Európskej vysielacej únie (EBU) si rádio každý týždeň pustí viac ako 70 % Európanov vo veku 15 až 24 rokov. Vysoký podiel mladých poslucháčov má rádio aj na Slovensku. V prípade Europy 2 tvoria 36 % jej týždenných poslucháčov, vo Fun rádiu približne tretinu a v Rádiu VIVA až 25 %. Čo sa mení, je spôsob, akým mladí jeho obsah konzumujú. Okrem klasického vysielania sledujú videá s moderátormi, počúvajú podcasty a reagujú na príspevky rádií na sociálnych sieťach.
Rádio tak môže mladých osloviť aj vtedy, keď si práve nezapnú FM vysielanie. Potvrdzuje to aj Dušan Vančo, spolumajiteľ a CEO Trnavského a Tichého rádia: „Mladú generáciu dokážeme osloviť práve cez sociálne siete, videá a digitálny obsah. Mladí dnes rádio klasicky nepočúvajú, ale sledujú.“
Sociálne siete sú veľkou súčasťou rádia
Obsah, ktorý vzniká v rádiovom štúdiu už nekončí len pri klasickom vysielaní. Z odvysielanej relácie sa môže stať podcast, krátke video či príspevok. „Sociálne siete už nie sú iba miestom, kde rádio propaguje odvysielaný obsah. Sú samostatným priestorom, v ktorom komunita reaguje, dopĺňa obsah a niekedy priamo určuje, ktoré témy sa následne dostanú aj do vysielania,“ hovorí Marek Mikúšek, programový riaditeľ RADIO GROUP, ktorá združuje Fun rádio a Rádio Vlna.
Pre rádiá je preto dôležité, ako so svojím publikom komunikujú v digitálnom prostredí. Vzťah s poslucháčom sa totiž nemusí začať počúvaním rádia. „Často sa stáva, že mladý človek najskôr zachytí moderátora vo videu alebo na sociálnej sieti a až následne si vytvorí vzťah k samotnej stanici,“ vysvetľuje Marek Mikúšek.
Čo mladých na rádiu stále láka?
V čase, keď majú poslucháči prístup k rozsiahlym hudobným knižniciam a streamovacím platformám, rádio napriek tomu ponúka niečo navyše. Okrem hudby prináša ľudský kontakt, aktuálne témy a možnosť objavovať nové skladby bez toho, aby si ich poslucháči vyhľadávali sami.
„Mladí ľudia zapínajú rádio pre potrebu ľudského kontaktu, lokálny kontext, ale aj novú hudbu bez nutnosti neustáleho preklikávania v algoritmoch,“ vysvetľuje Ľuboš Richter, riaditeľ Rádia VIVA.
Dôležitou súčasťou obsahu sú aj témy, ktoré mladí sami riešia. Napríklad vzťahy, škola, práca či duševné zdravie. Práve vďaka nim môžu rádiá vytvárať komunitu, ktorá sa s nimi dokáže stotožniť.
Zdroj: Tlačová správa
