Borisa sme si odchytili na Pohode. Prezradil nám, čo nové chystajú.
Boris Bauer, frontman slovenskej thrashmetalovej kapely Catastrofy, dabér, grafik a zbojník. Stojí za hitmi ako Morava, Zbojnícky tanec či Špinavá hra. Ako sa mu páči Pohoda, prečo hrali v angličtine a ako sa dostal do áčkového filmu? Odpovede na tieto otázky sa dozviete v našom rozhovore.
Na scéne ste už 20 rokov. Ako sa podľa teba zmenila?
Zmenila sa tak, že na koncerty chodí viac mladých a nerobí im problém zaplatiť za vstupné. Kedysi to bolo tak, že za asi päť eur muselo hrať osem kapiel. Dnes za pätnásť eur môžu hrať tri kapely. Ľudia už začali chápať, že aj cesta je drahá. To je ekonomická stránka.
Pokiaľ ide o koncerty samotné, tak asi aparatúra – už neťaháme veľké „bedne“, ale hráme na jeden rack, čo používa vyše kapiel. Taktiež sú lepšie vybavené kluby a that’s it. Energia je v pohode, ale v tej atmosfére si človek rozdiel ani nevšimne.
Začínali ste hrať v angličtine. Vrátili by ste sa k nej?
Asi nie, človeče, lebo keď sme začínali, tak som mal sedemnásť rokov a chceli sme znieť ako naše obľúbené kapely, ktoré spievajú v angličtine. Chceli sme hrať ako oni a plus sme tam mali vidinu toho, že keby sme dobrí a darí sa nám, tak sa dostaneme aj do zahraničia. Potom sme však z toho vytriezveli a uvedomili si, že tá slovenčina funguje asi lepšie. Moja angličtina tiež nebola ideálna.
Najviac som si to všimol na koncertoch mojich obľúbencov Majster Kat a ČAD, lebo oni mali od začiatku slovenské texty, žiadnu angličtinu. Tam som si všimol ako na to ľudia vedia reagovať. Oveľa lepšie ako na česko-slovenské kapely, ktoré spievajú po anglicky.
Čo miluješ na živom vystupovaní?
Tú energiu. My hráme thrash metal so všelijakými obnožami. Ale gro toho je ten thrash a ten znesie aj baladu, rýchle tempá, krátke či dlhé songy. Je tam fakt variabilita. A na koncerte to nikdy nie je nuda. Robí to takú dynamiku, čo ma baví.
Užili ste si sex, drogy a rock´n´roll?
Ja nie. So svojou ženou som začal chodiť mesiac pred založením kapely. Takže odvtedy som taký vyhasnutý kráter, pokiaľ ide o toto motto. Chalani niekde niečo asi mali – že párty a haluze tak, ako sa mladí ľudia bavia. Ale vôbec nie v takom zmysle, ako sa to hovorí zo sedemdesiatych, osemdesiatych a asi aj deväťdesiatych rokov. Skôr to bolo pivo, sex by som tam zamenil za nejakú romantiku a rock´n´roll určite.
Vydali ste dva single. Pracuje sa na niečom novom?
Chceme urobiť nový album. Pohoda je taký posledný open airový koncert. Máme ešte jeden v auguste, tri v septembri a končíme. V tých oknách by sme chceli dávať niečo dokopy. Potom máme pauzu takmer až do leta a chceme sa na to vyslovene sústrediť. Máme nejaké nápady, len potrebujú tvár, kostru.
Máš radšej fesťáky alebo kluby?
Oboje. Napríklad dnes by ma hrať v klube nebavilo aj kvôli tomu, že vonku je pekne, všetci sú mimo. Mňa baví hrať takto vonku, lebo to je zmena.
Zahral by si si znova v krčme?
Asi nie. Bola to sranda keď sme sa potom všetci opili a všetky koncerty vyzerali hentak, lebo nikto na nás nechodil. A tí, ktorí prišli, boli aj s nami opití. Čiže to bola skôr párty, na ktorej sme hrali. Teraz nám ale ide aj o kvalitu, ktorú chceme doručiť ľuďom a tam sa to proste nedá.
Chystá sa ďalšia audio rozprávka?
Mám plán, vždy mám veľa plánov, ale čas mi to upratuje sám. Najprv toto, potom tamto. Čím sme starší, tak ten čas rýchlejšie plynie, keď máš robotu, rodinu a iné aktivity. Máme menej energie a zrazu prešli dva roky a my sme nič neurobili. Len potrebuješ aj nejaký iný ventil, lebo by sme sa zožrali v tej dodávke. Čiže je v pláne.
Ty si aj bol dabér. Ako si sa k tejto práci dostal?
Kedysi som daboval veci do LokalTV. To potom na takých päť rokov zakapalo a medzitým som daboval jednu postavu v „áčkovom“ filme – Batmana v Lego príbeh. Ale bolo to strašne náročné, šlo o úplne iný druh roboty.
Teraz znova ožíva aj tá lokálka, len to nie je full-time job. Má to skôr formu, že sa stretneme s Kubom Kronerom a niečo nahráme. Vtedy som to aj animoval, ale teraz už mám inú prácu. Som vo firme, ktorá robí mobilné hry – Pixel Federation. Som na marketingu kde tým hrám vyrábam kreatívy, ktorými cielime na ľudí na internete.
Ste priekopníkmi zbojníckeho thrashu. Ako ste tento žáner vymysleli?
Je to taká haluz, lebo nie sme prví, ktorí zakomponovali zbojníkov do svojich textov. Je kapela z osemdesiatok – Dereš a oni majú texty ako Páni baróni a podobne. Zakomponovávali tam už folkové prvky. Aj ČAD má pesničku o zboníckom rabovaní s názvom Rabovačka.
My sme sa toho ale chytili, lebo to išlo ruka v ruke s naším prechodom do slovenčiny. Keď som nám kreslil cover, tak som ako prvé nakreslil zbojníka, ktorý si rozopína vestu. Na nej mal všelijaké pásy a zbrane rôzneho typu. To bolo ešte len naše epčko, kde neboli zbojnícke texty.
Ako sme ale o dva roky neskôr nahrávali album, tak sme rozmýšľali, že naň dáme aj zbojnícke songy, keď sme to predtým mali aj na albume. A nejako necielene sme sa k tomu dostali. Ja som už od detstva mal rád rozprávky tohto typu ako Pásli ovce valasi, Maťko a Kubko, Jurošík. Tiež milujem skanzeny – rád tam chodím, sedím si tam a len nasávam plesnivú atmosféru z toho dvestoročného domčeka. To som mal vždy rád, hoci ten zahraničný metal to na chvíľu sfúkol. Ale to, čo v detstve do seba zaseješ, tak to tam aj je. A potom to len nejako vyklíčilo.
Dalo by sa inšpirovať aj niečím iným, len my ako Slovensko sme pomerne mladý štát a nemáme tu okrem pastierov oviec a podobne nič. Nemáme veľké historické osobnosti ako Francúzi alebo Briti. Jasné, nejaké tu sú, ako Štúr, Štefánik, ale to nie je také zábavné. Tým, že je o zbojníkoch tak málo informácií, máme veľký priestor pre fantáziu. Preto aj tie songy sú vo finále rozprávky pre dospelých.
Ako sa ti zatiaľ páči Pohoda?
Pohodu milujem. Prvýkrát som tu bol pred desiatimi rokmi na Die Antwoord, tiež iba na jeden deň, ale strašne sa mi to zapáčilo. Tri roky neskôr sme tu aj hrali, o tri roky znova a o tri roky sme zase mali, len to tu sfúklo a prebookli nás na tento rok.
Michala Kaščáka poznáme aj pomimo tohto. Má kapelu Vydrapená Bužírka, sme s nimi skôr kamaráti. Páči sa mi, že bookuje aj také kapely, ako sme my. Je to vnútorne punkáč. Ale robia aj mesto v meste. Tu majú všetky kapely ľudí. Aj na nás sa nejaký ten človek prišiel pozrieť. V tejto dobe mi to ale príde ešte potrebnejšie ako pred tými siedmimi rokmi, kedy sme tu hrali prvýkrát.
