Aj tento rok si Rádio Aetter pripomenulo svoj najväčší míľnik. Počas špeciálneho vysielania prišli zaujímaví hostia z praxe, Trnavy či kultúry.
Ako je už zvykom, 17. novembru patrilo v našom éteri špeciálne vysielanie, ktoré sa skladalo z množstva rozličných ľudí, ktorí sa stretli v našom štúdiu a spoločne zaspomínali na aktuálne aj staré časy. Rozprávali ale aj o kultúre či hudbe. Špeciálne bolo aj v tom, že každú hodinu vysielal niekto iný. V štúdiu sa tak stretli všetci moderátori, redaktori, ale aj webredaktori a tím zo sociálnych médií. Ak ste naše špeciálne vysielanie nestihli, tak si o ňom môžete prečítať v tomto článku, kde sme zhrnuli všetky dôležité pasáže, ktoré vám ušli.
Z rádia do rádia
Jednou z hostiek počas nášho výnimočného dňa bola aj Lenka Ďurišová, ktorá je bývalou členkou rádia Aetter. Tá je známa pod prezývkou Smarty a aktuálne pôsobí v Rádiu Expres ako produkčná rannej šou Hemendex. Okrem toho, že v našom rádiu bola redaktorka, tiež sa venovala aj písaniu článkov na našom webe. Svoj príchod do rádia v tento deň opísala s úsmevom: „Nebudem klamať, je to pre mňa nostalgia a je to láska. Práve tu som sa naučila milovať rádio a celý tento svet. Vždy sa tu rada vrátim, a to, že je to tu už také profesionálne, je pre mňa wau.“
Lenka si tiež pripomenula aj začiatky, keď prišla na Fakultu masmediálnej komunikácie. Pôvodne totiž nemala žiadny cieľ a chcela vyskúšať všetko. Napriek tomu, že milovala písanie a pôvodne si myslela, že po škole bude pracovať v novinách, tak je moc vďačná, že sa to vyvinulo práve takto. Dandy sa jej tiež pýtala aj na nezvyčajnú prezývku a čo za ňou stojí.
Na záver rozhovoru poslala odkaz aj všetkým, ktorí snívajú o práci v rádiu: „Keď o tom snívate, tak to budete robiť. Veľa spraví, keď po tom človek túži a ide si za tým. Keď si je vedomý aj svojich chýb a aj svojich predností, a vie to skĺbiť, pretože má v sebe pud toho, že chce niečo dosiahnuť v živote. Držím vám všetkým palce a verím, že sa stretneme aj v tom našom väčšom rádiu.“
ALYA o novej hudbe
V našom špeciálnom vysielaní nechýbal ani hudobný hosť. Počas druhej polovice vysielania sa predstavila speváčka Angelika Kollmannová, ktorá vystupuje pod umeleckým menom ALYA. Umelkyňa spolupracovala napríklad s hudobníkmi ako Yael, Majself alebo Adam Mišík.
Angelika priblížila, že každá spolupráca má individuálny a osobitý príbeh. Spolupráca s Egom sa napríklad „rodila“ pol roka a skladbu mala napísanú a odloženú približne taký istý čas, takže celkové spracovanie trvalo asi rok. S Yaelom zas napísali skladbu za štyri hodiny, počas pobytu na chate. Práve vďaka tomuto a špecifickosti každého interpreta má ALYA rada spolupráce.
Aktuálne vydala aj novú skladbu, na ktorej prvýkrát spolupracovala so ženou. Tou je česká speváčka menom Jasmin Jana Grünerová, ktorá vystupuje pod menom JASMIN. „Pracovalo sa mi s ňou veľmi dobre. Jasmin ma oslovila na spoluprácu ešte v lete. Pamätám si, že už pri prvom vypočutí toho dema som si povedala, že toto je niečo, do čoho by som chcela ísť a bola by som rada, keby toto bol môj prvý ženský feat. Bola som veľmi príjemne prekvapená, ako sme si sadli, bez toho, aby sme sa niekedy predtým osobne videli,“ povedala ALYA o spolupráci. V novinke má umelkyňa aj rapovú pasáž, čo bolo pre ňu niečo nové.
Angelika pôvodne odštartovala svoju kariéru súťažou Hľadáme práve teba. Ak by sa jej nepodarilo vyhrať, tak by chcela spievať aj tak. „Určite by sa snažila dostať môj spev medzi ľudí. To bol môj hlavný cieľ. Nechcela som už iba písať a spievať len pre seba, ale byť schopná šíriť to aj ďalej a možno tým niekoho aj osloviť alebo mu pomôcť mojou hudbou.“
Pred touto súťažou bola Angelika ešte v jednej, kde vypadla. Na to ale s úsmevom zaspomínala a podotkla: „Povedala som si, že nevadí. Boli to prvé hudobné dvere, na ktoré som zaklopala a keď sa neotvorili, tak som šla klopať na ďalšie a ďalšie.“
So županom o študentstve a Trnave
V druhej polovici vysielania prišiel za mikrofón v našom štúdiu aj predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič. Ten nám prezradil, že veľmi fandí akýmkoľvek študentským médiám, či už ide o print, rozhlas alebo televíziu. Podľa predsedu je práve takéto študentské médium veľmi dôležité na akékoľvek vyjadrenie práve študentov, ktorí častokrát prichádzajú s dôležitými otázkami.
„Okrem toho, že tu máme sídlo dvoch univerzít, máme tu aj množstvo stredných škôl a môžeme sa hrdo nazývať študentské mesto,“ opísal Jozef Viskupič. Na otázku, ako sa snaží Trnava udržať alebo prilákať študentov a mladých ľudí odpovedal, že sa snažia vzájomne spolupracovať a neustále vytvárať príjemné a atraktívne podmienky práve na školách, čím ponúkajú jedinečnú možnosť výberu práve v tomto meste a území kraja. „Snažíme sa tiež, aby počas toho štúdia a kariéry ostali tí ľudia v meste alebo v kraji,“ podotkol.
„Ako minulý rok, tak aj tento sme pripravili Festival slobody. Na viacerých miestach v rámci kraja sme pripravili besedy. Napríklad divadlá, knižnice, múzeá alebo osvetové strediská pripravili svojský program,“ opísal, čo si pripravil Trnavský kraj pri príležitosti 17. novembra.
„Chceme sprostredkovať tie dôležité zážitky, dojmy alebo zlomy. Opísať, čo by nám hrozilo alebo aby sme na to nezabudli. Zhodneme sa na tom, že ak niekto zabudne na svoju históriu, je nútený ju prežiť znova. Práve preto sme pripravili tento festival,“ doplnil Jozef Viskupič.
O kultúre a umení
Do štúdia prišla aj zakladateľka a režisérka ochotníckeho Divadla na Trakoch Katarína Rajnicová. Tá sa predstavila spolu s našim redaktorom Adamom Kalivodom, ktorý je však súčasťou divadla a pôsobí tu ako jeden z hercov. „Bez slobody nemôže umenie vznikať. Na jednej strane je to sloboda z vonka, avšak podľa mňa tou hlavnejšou slobodou je taká vnútorná sloboda. Napríklad, že sa človek môže umením slobodne vyjadriť,“ odpovedala režisérka na to, čo pre ňu znamená sloboda.
Napriek tomu, že museli jednu z inscenácií mierne pretvoriť, snažia sa vystupovať a pôsobiť otvorene. „Odkázala by som poslucháčom iba to, aby nemlčali. Čokoľvek sa im nezdá v poriadku v tejto spoločnosti, tak vždy existuje nejaký spôsob, ako s tým niečo robiť, aby to bolo lepšie. My to robíme cez divadlo, ale je milión ďalších spôsobov. Hlavné je niečo povedať a nebyť ticho.“ priblížili Katarína a Adam.
Hostia z prostredia UCM
Hosťom nášho špeciálneho vysielania bol aj predseda Študentskej rady Peter Vojtík. Peter priblížil, že pre neho znamená sloboda všetko. „Aj naši starí rodičia mi vraveli, že to je vzácnosť a nie je to denný chleba. Tie národy si to museli skutočne vybojovať.“ Okrem iného predstavil aj to, čomu sa napríklad venuje Študentská rada.
Ďalšími hostkami boli aj dekanka Fakulty masmediálnej komunikácie a rektorka Univerzity sv. Cyrila a Metoda. Tie sa, žiaľ, nemohli nášho špeciálneho vysielania zúčastniť osobne, avšak formou hlasovej správy sa spojili s naším štúdiom. „Tento sviatok silne súvisí s akademickými právami a slobodami, ktoré študenti alebo akademici majú, a niekedy som smutná, že ich nedostatočne využívame. Mnohí študenti častokrát ani nevedia, čo tento deň znamená. Treba to stále pripomínať a treba pamätať na to, že tie akademické práva a slobody sú veľmi dôležité,“ opísala Ľudmila Čábyová 17. november.
„Na začiatku boli rôzne podpásovky, s ktorými sme sa stretli, ale všetko sme obstáli a naozaj sme ukázali, že to rádio má miesto v tom slovenskom éteri. Sme jediní, ktorí majú takéto rádio, ktoré vysiela na frekvencii,“ spomína na začiatky nášho rádia dekanka. „Rádio Aetter, prajem vám, aby ste si splnili všetky ciele, ktoré ste si vytýčili. Aby bolo rádio úspešné, počúvané, zaujímavé a vždy objektívne. A samozrejme, aby vždy s hrdosťou reprezentovalo ako fakultu, tak aj univerzitu,“ doplnila a zapriala rektorka Katarína Slobodová Nováková.
Záver vysielania
Počas celého dňa sme si zaspomínali na začiatky rádia alebo na naše začiatky v rádiu. Na záver vysielania sme si symbolicky o 17 hodine a 11 minúte uctili výročie Nežnej revolúcie skladbou Sľúbili sme si lásku od skupiny IMT Smile. Vo vysielaní zazneli aj hlasy všetkých, ktorí boli v tento deň v štúdiu a odpovedali na rovnakú otázku – čo pre teba znamená sloboda?
Neprestávame a pokračujeme ďalej. Ladíme s vami už päť rokov. Vždy a všade! Ďakujeme.
