Denis bango, známejší ako Fvck_Kvlt, pre Aetter.sk prezradil jeho cestu k hudbe, postoj k životu a nekončiaceho protestu.
Čo ťa doviedlo k hudbe?
Ja to hovorievam tak, že ja som sa na to narodil. Ja som hudbu robil už v maminom bruchu. Lebo to býva tak, že keď si malý, máš tri roky a prestaneš byť také malé zvieratko, tak sa uvedomíš a začneš vnímať. Ja som nemal moment ako mali decká, že chcú byť astronauti alebo smetiari alebo ja neviem čo, a potom keď majú desať rokov tak zbadajú gitaru, chcú to skúsiť a zrazu to ide. U mňa to bolo hneď.
Ja som to vedel už od mala, že ja budem hudobník. Ja si nepamätám moment, kedy by som ním nechcel byť. Keby som bol ezoterik a veril v nejaké reinkarnácie, tak by som povedal, že už v minulom živote som bol hudobník, a teraz si to nesiem do ďalšieho života. Naozaj nie je moment, kedy by som chcel byť niečím iným.
Potom som už len spoznával nejaké kapely a hudbu čo ma formovala a ukazovala mi akým smerom chcem ísť. Ale bolo to tam hneď. S výnimkou teda keď som odišiel z hudobky ktorá mi znechutila hudbu a chcel som byť profesionálny skejťák, lebo som vedel dobre jazdiť. Ale to trvalo tak rok, vrátil som sa k hudbe a už to išlo úplne naplno. Čiže neviem, Boh ma priviedol k hudbe.
Ako vnímaš to, že si jedným z predstaviteľov modernej punkovej scény?
Ja mám k tomu taký nejasný vzťah alebo ako by som to povedal… Keď sa na to tak pozriem, tak sa mi trošku zdá, alebo sa mi aspoň nejakú dobu zdalo, že taký ten pojem scéna bol len mediálny výmysel. Podľa mňa hlavne tých českých médií, ktoré majú taký zvláštny fetiš na slovenskú hudbu a potrebujú si to zaradiť do nejakej škatuľky.
Tam je realita taká, že ono keď sa na to pozrie človek úplne zblízka, tak všetci traja robíme niečo úplne odlišné. To čo nás spája je to, že sme kamaráti. S Adamom Dragunom sa poznáme už dlhé roky, s podobným hodnotovým nastavením. Ale samo o sebe máme všetci iné ambície a aj ciele, ale časom som to trošku prestal spochybňovať, a potom mi ešte aj niekto vysvetlil, že to vlastne nemusí byť nejaká vyslovená homogenita, ale že ide o to, ako to vnímajú ľudia. Že to je to hlavné.
Povedal som si, že vlastne načo bojovať proti ľuďom a ich predstave. Čiže to beriem tak, že to nejak spontánne vzniklo a nebol to zámer. Jednoducho keď som prišiel s nejakými vecami a celé to rozrazil album CIGÁN, tak si ma začali všímať aj médiá a potom aj Berlinov, aj Dušana, a celé sa to tak otvorilo. Dávalo nám zmysel spolu hrať, lebo sme kamaráti a tak to začalo vyzerať ako nejaká nová scéna. A teraz som tomu taký otvorený.
Je to taká nová vlna, ktorá čerpá z tých minulých vĺn, minulých desaťročí, ale vlastne ich aj takým postmoderným spôsobom popiera. Nie je to taký punk, aký si predstavujú starí punkáči, že to musí byť tvrdá gitarová hudba s klasickými heslami a tak. Nie je to ani úplne taký ten undergroundový hardcore punk, ako bol medzi rokmi 2010-2020, že to musí byť úplne v podzemí a musí to poznať strašne málo ľudí. Tiež to musí byť ukrytá scéna, lebo teraz to je také exponovanejšie. Popierajú nejaké tie predošlé pravidlá, a v tom je to asi aj zaujímavé. Uvidíme, že koľko to vydrží. Dávam tomu tak dva roky ešte.
Povedal by si o sebe, že si dobrý vzor?
Ja sa v prvom rade nevnímam alebo sa nepozerám na to skrz nejakú vzorovosť, že ako ísť vzorom. Chápal by som to tak, že to čo robím je do istej miery antagonické voči tej klasickej postave nejakého rapera, možno aj keď ja sa ako raper nevnímam. Ja vnímam rap ako jeden z nástrojov. Tak ako rád hrám na klavíry a gitare, tak tak isto rád spievam a rapujem.
Nevnímam sa ako raper, ale chápem že spadám do nejakej tej sféry. Keď postavíš vedľa seba mňa a nejakú postavičku ako je Separ, tak tam začne hľadať človek rozdiel medzi tým, čo je lepšie. A že je asi lepšie keď tie decká počúvajú niekoho, kto im dáva nejaké filozofické vhľady a niečo takéto. Je to iné ako keď niekto len rozpráva o peniazoch a takých veciach. Ale ja sa osobne k tomu nestaviam tým spôsobom, že by som chcel ísť vzorom.
Je to skôr taká externalita. Taký sprievodný jav toho, že sa dá povedať, že je lepšie keď decká počúvajú toto než to. Zase na druhú stranu ja dosť rozprávam o anarchizme a o takýchto veciach, a v podstate o podvratných, niekedy na hrane legálnosti, o politických smeroch a tak. Človek si môže povedať, že či to nie je ešte škodlivejšie pre tých mladých. Možno sa aj preceňuje ten potenciál, ako môže byť niekto vzorom, lebo existujú typy ľudí, ktorým sa ťažko hľadá nejaká ich vlastná identita a potrebujú si ju prebrať od niekoho druhého.
Určite sa nájde istá vzorka ľudí, ktorá vníma Separa alebo jemu podobné postavičky, že to je pre nich nejaký vzor. Sú tak kapitalisticky, mamonársky a materiálne orientovaní. Ale myslím si, že to nie je až taká kriticky veľká vzorka, lebo väčšina ľudí bude rozmýšľať sama za seba a buď z tých vecí vyrastú alebo to bude pre nich iba epizóda. A to si myslím, že majú aj u mňa a preto sa nezaoberám tým, či som dobrý vzor alebo lepší vzor alebo niečo také.
Nemyslím si, že znamenám pre ľudí až tak veľa, akoby to mohlo vyzerať a že by tak strašne dávali na mňa a preto sa skôr pozerám na to, či môžem ľudí podnietiť k tomu rozmýšľať nad vecami, ktoré sú hodnotnejšie, než veci ku ktorým ich podnecujú rozmýšľať interpreti ako Separ a tak ďalej. Ale sám seba ako osobu do toho dávať nemôžem.
Vôbec nie som človek, ktorého by si mal človek dávať za vzor, lebo mám rovnaký problém so životom a so všetkým, ako hocikto iný. Len som si vytvoril nejakú tú hudobnú platformu cez ktorú môžem predávať ľuďom nejaké podnetné myšlienky. Na to sa skôr pozerám. Aby tie myšlienky boli podnetné. Môj život sám o sebe ani moja postava nie sú vzorné. A nikdy nevieš, že kedy spravíš nejaký divný prešľap a ľudia ťa začnú odrazu mať za zlého, a že potom by zrazu aj nejaký Separ bol lepší než ja.
Ako by si opísal svoju hudbu?
Ja tomu občas hovorím beatlesácky rap. Ja beriem ako strechu toho všetkého punk. Ale samozrejme, že keď sa na to človek pozrie bližšie, tak ten punk sa tam objavuje v tom postoji a v tom étose, ale vpodstate je to tak technicky rozmanité. A mne v krvi dosť kolujú Beatles. Ja nie som fanúšik ale fanatik. A keď si do niečoho fanatik, tak ono sa to do teba nejakým spôsobom vžije a je to tvojou súčasťou.
Takto to mám aj ja pri tej hudbe, že k nej pristupujem tak ako Beatles. Tak že na povrchu tam mám odlišné žánre, ale je tam nejaké spojítko. Keď to započuješ, tak vieš že to je Fvck_Kvlt. Čiže keby to mám povedať tak, aby sa niečo vynorilo človeku v hlave, keď poviem čo to je za hudbu, tak poviem, že to je beatlesácky rap.
Preferuješ konceptuálne albumy alebo nekonzistentné?
Čo sa týka počúvania, tak tam je mi to jedno, lebo ja milujem konceptuálne albumy ako mali Pink Floyd napríklad The Wall, Dark Side of the Moon alebo Beatles so Sgt. Pepper a tak. Mám rád konceptuálne albumy ale nie je to niečo, čo by som vyslovene vyhľadával. Mám to rád, ale nemám tam preferenciu. Lebo aj pesničky čo nemajú nejakú konzistentnú myšlienku, že nie sú konceptuálne, ale majú dobre naskladané songy, tak som s tým v pohode.
Čo je už druhá vec je, že čo ma ovplyvnilo viac. Viac ma ovplyvnili konceptuálne albumy. Lebo som si všimol aj na sebe, že vlastne skoro všetky moje albumy sú konceptuálne. Ako je aj MŔTVA REVOLÚCIA, CIGÁN a čiastočne aj Zabijem Sa! také boli. A tak je už tá vec, že ja často chcem spraviť niečo, čo budú len naskladané pesničky vedľa seba. A nakoniec v polovičke toho procesu to zrazu začnem spájať do nejakého jednoliateho konceptu a už si nemôžem pomôcť. Čiže nemám preferenciu, ale moju tvorbu viac ovplyvnili tie konceptuálne.
Povedal by si o sebe že si slávny?
Niee, to vôbec. Jednak neviem, že ako úplne uchopiť ten pojem, lebo dejú sa napríklad také veci, že keď si idem nakúpiť, tak ma tam každý druhýkrát niekto zastaví. Ja tam len tak stojím so sáčkom s rožkami a idem sa fotiť. Akože dejú sa, ale nie až v takej neúnosnej miere, že by som nemohol chodiť po ulici alebo čo. Ja by som povedal že som známy. Ale myslím si, že aj tá hudba čo robím nie je úplne kompatibilná s tým klasickým konceptom slávy.
Že si tak strašne exponovaná osoba, že nemôžeš chodiť po ulici a každý ťa rozoberá, baví sa o tebe alebo striehne čo urobíš a tak. To si nemyslím a ani si nemyslím, že sa také niečo niekedy udeje. Lebo aj keď tá moja hudba má tú schopnosť, že vie osloviť aj takých tých normies, tak by som povedal, ale stále tam je nejaká dávka obskúrnosti. A je tam aj niečo také ezoterické, niečo, čo je uzavreté. Že to nie je otvorené všetkým, aby to mohlo mať taký dôsledok, že by som bol slávny. Takže nie. Nevnímam sa ako slávna, ale ako známa a mierne exponovaná osoba.
Ako si sa dostal od punku k rapu?
Ja som to mal dlho v pláne. Neviem. Prišiel moment, hlavne v amerike, keď tam bol boom takého undergroundového rapu ako Bones, Ghostemane, Suicideboys a podobné veci. To ma tak nakoplo, že už konečne začnem robiť beaty, lebo to som chcel robiť dlho, len som sa k tomu nevedel dokopať. A tá éra amerického undergroundu alebo nejakých tých trap metalových všelijakých ma tak nakopla, že toto je ten zvuk, toto by som chcel skúsiť robiť.
Pôvodne som nechcel byť vpredu, ale len robiť beaty. Chcel som byť producent a poprípade dj. Vpredu mali byť úplne iní ľudia. Ale potom sa vlastne stalo, že som vydal prvý mixtape a nejakým spôsobom sa to začalo šíriť, fungovať a ja som sa tým začal unášať. Ale neberiem to ako prechod z punku do hentoho, ale ako súčasť jednej misie. Lebo to, čo riešime ako Fvck_Kvlt a celé to posolstvo, ktoré tam je, je úplne to isté, ako aj s Wilderness, len je to ako keby boj na inom fronte.
Čiže ja to beriem ako súčasť jednej misie, len to má iný zvuk. Je to aj také vytváranie vlastného hudobného vesmíru. Napríklad MŔTVA REVOLÚCIA. Ten názov, koncept a aj politický manifest čo k tomu vyšiel, vychádza z Wilderness. Ešte na prvom albume Wilderness, ktorý ani nie je moc dobre dohľadateľný, je pesnička Mŕtva Revolúcia a preberá sa to tam.
Už pri tomto albume som vravel, že jedného dňa napíšem manifest mŕtvej revolúcie, a bude to politický manifest. Kamarát mi to celé roky pripomínal, že kedy to spravím a ja som sa k tomu tento rok vrátil a urobil to. Čiže je to vlastne taký vlastný hudobný a ideologický vesmír. Je to vlastne Fvck_Kvlt vec, ale je to postavené okolo niečoho, čo kedysi začalo Wilderness. Že je to jedna misia.
Údajne si bol hviezda trnavského mekáča… je to pravda?
To je pravda. Keď som bol malý tak ma rodičia posielali po speváckych a tanečných súťažiach. Tie sa robievali aj v McDonalde a mama ma tam vždy prihlasovala. A ja som to v podstate všetko vyhrával. Ja som tancoval na AC/DC ako sedemročný pred McDonaldom. Vyhral som to tam a furt tam robili nejaké súťaže. Potom bola na zimnom štadióne obrovská súťaž, ja som tam spieval Beatles a skončil druhý. To som spieval pred dvetisíc ľuďmi, čiže sa to dá považovať za môj prvý veľký koncert v živote.
Bol som už takou akoby hviezdou, že keď som sa neprihlásil, tak aj tie hostesky chodili klopať mojej mame, nech ma tam prihlási, lebo sú tam samé netalentované decká a potrebujú aspoň jedno talentované. Mám doma všelijaké trofeje. Ale sranda je že niekoľko rokov na to sa zo mňa stal zarytý vegetarián. Ja si z McDonaldu objednám maximálne hranolky.
Ako si sa dostal k vegánstvu?
Ja to hovorím tak, že som na 90% vegán, ale technicky som vegetarián, lebo tých zvyšných desať percent robievam vegetariánske kompromisy. Keď chodíme hrať a nie je tam nič vegánske, tak si dám niečo, v čom je syr alebo niečo mliečne. Ale mäso vôbec. Mentálne a aj väčšinu stravovania som vegán, ale občas robím takéto kompromisy. Hlavne som ale vegán z etických dôvodov.
Keď som mal 15 tak som prvýkrát v živote videl nejaký dokument o tom, čo sa deje na jatkách, a hneď na šupu som prestal jesť mäso normálne, že do dňa alebo dvoch. A odvtedy vôbec. Nemal som nikdy ani raz nutkanie sa vlastne vrátiť späť. Mne to automaticky tak zostalo, že na tomto sa nechcem podieľať a končím. Často tam ide aj o tú motiváciu prečo prestať a ja som ju mal silnú. Lebo nie vždy vydrží. Mne to príde tak, že etický zámer je na to skončenie jednoduchší ako zdravotný.
Čo ťa vie naštvať?
Dobrovolné a zámerné hlupáctvo. Nevie ma naštvať, keď je niekto hlúpy, lebo to proste nemôžeš niekomu vyčítať, keď mu nebolo dané. Ale niektorí ľudia sa robia hlúpymi zámerne, aby mohli obhajovať svoje zvrhlé názory alebo aby si strážili svoje ego.
