Petícia za klímu je najväčšou v slovenskej histórii. Národná rada ju už má na stole
Napísal Diana Kalatována 13. novembra 2020
Skupina aktivistov chce prinútiť parlament zaoberať sa klimatickými problémami. Petícia za klímu má viac ako 126-tisíc podpisov.
V priebehu dvoch mesiacov tvorcovia zaplnili internet príspevkami a vytvorili platformu, vďaka ktorej si petícia získala úspech a povedomie. Aj napriek stále pribúdajúcim podpisom ju dňa 22. októbra predložili Národnej rade Slovenskej republiky s finálnym číslom 124-tisíc.
Petíciu podporuje aj prezidentka
Slovensko sa podpisom v Parížskej dohode zaviazalo k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050. Tvorcovia petície však uvádzajú, že neexistuje stratégia či plán, ktorý by zníženie emisií a skleníkového plynu na Slovensku podporil a následne i docielil.
Výzva prijať konkrétne opatrenia je adresovaná najmä parlamentným stranám, ktoré sú zodpovedné za momentálne fungovanie krajiny. Požiadavky zhrnuli do troch bodov:
- označenie klimatickej krízy za dôležitý problém,
- príprava stratégie na dosiahnutie uhlíkovej neutrality,
- zaviazanie sa k sprísneniu klimatických cieľov predložených Európskou úniou.
(Zdroj: Instagram)
Petícia si získala podporu mnohých politických osobností, ako napríklad europoslanca Martina Hojsíka či ekológa Michala Wiezika, ktorí sú aktívne zapojení do zelenej premeny Slovenska. Ticho neostala ani samotná hlava štátu, pani prezidentka Zuzana Čaputová. Vyjadrila svoju plnú podporu nielen petícii, ale najmä činnosti a odhodlanosti aktivistov a inciátorov.
Čo očakávať?
Marta Fandlová sa eko-aktivizmu venuje už päť rokov, ekologický lifestyle je jej blízky a pomáhať planéte ju napĺňa. Potvrdzuje, že predloženie petície za klímu prebehlo úspešne a rokovať o ďalších krokoch sa bude počas najbližších dvoch mesiacov.
„Teraz je dôležité veriť, že nás podporia a vyvíjať tlak, aby sa to stalo skutočnosťou,“ dodáva Fandlová, iniciátorka petície a študentka z iniciatívy Mladí za klímu.
Namiesto politických dohadov by sme sa mali zamerať práve na to, ako dokážeme k zmene prispieť my, teda každý z nás. „Kroky jednotlivca sú dôležité a rovnako dôležité je tlačiť aj na systémovú zmenu. Klimatická kríza už nie je len o polárnych medveďoch, ale existuje aj u nás, na Slovensku. Musíme pochopiť, že v tomto sme všetci spolu,“ vysvetľuje Marta Fandlová.
Eko život nie je drahší
Zelená zmena nie je ľahká, obzvlášť ak nevieme, ako začať. Podľa eko-aktivistky je však vhodným štartom samotná angažovanosť a nachádzanie lepších alternatív.
„Hlavne na to nekašlime. Fast fashion vieme nahradiť nakupovaním v second-hand obchodoch či sem-tam skočiť na SWAP, najlepšie hromadnou dopravou,„ vyzýva Marta. Dopĺňa, že živočíšnym výrobkom sa nemusíme vyhýbať úplne, stačí ak ich obmedzíme. Dôležité je podieľať sa aj minimom.
Ak ste však niekedy navštívili bio-obchodík, určite súhlasíte, že si musíte klepnúť po peňaženke. Iniciátorka petície vysvetľuje, prečo máme pocit, že je udržateľnejší život finančne náročnejší: „Môže sa zdať, že sú eko produkty drahšie, no v skutočnosti ide len o fakt, že vydržia neporovnateľne dlhšie. Pointou je z mála vyťažiť čo najviac.“
Cirkulárna ekonomika je založená na čo najmenšom produkovaní odpadu. Marta tvrdí, že nenakupovať zbytočne je gro, potom to ide jednoducho. „Základ je spotrebovať len to, čo sa spotrebovať dá. Nenakupovať navyše a nevyhadzovať to, čo ešte môžeme spotrebovať,“ objasňuje.
Celý tím aktivistov venoval svoj voľný čas petícii, teraz je však zmena aj v našich rukách. „Nemali by sme prestať bojovať, ale vyvíjať tlak na politikov, ktorí situáciu vedia zmeniť. Boli by sme radi, ak by naše kroky ľudia podporili aj v budúcnosti, poprípade sa aj zapájali do tímových aktivít,“ povedala o ďalších plánoch eko-aktivistka.
