Aktuálna pieseň

Názov

Umelec

107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!



107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!

Background

Mária Tóthová-Šimčáková: Rodina akoby stratila spoločný program

Napísal na 21. januára 2015

Je veľkou profesionákou vo svojom obore a pre užitočné rady za ňou chodia ľudia z celého Slovenska. S klientmi sa stretáva prevažne v domácom prostredí, no prax s deťmi jej rozhodne nechýba. Skúsená detská psychologička Mária Tóthová-Šimčáková hovorí o vplyve médií na dieťa.

6Q5F5000Oblasti psychologického poradenstva pre deti a mládež sa venujete už dlhodobo. Čo bol hlavný dôvod Vášho rozhodnutia, stať sa psychologičkou?

Na strednej pedagogickej škole som objavila psychológiu a potom to už bolo úplne jasné. Vždy som vedela, že keď raz budem robiť v oblasti psychológie, tak jedine s deťmi. To my vydržalo do dnes.

  „Ak dodržiavajú rodičia rady, vedie to k úspechu.                                                                                                              

Boli ste súčasťou relácie TV Markíza – Pestúnka, kde ste pomáhali rodinám, ktoré si nevedeli poradiť so správaním svojich detí.  Čo Vám dal tento televízny projekt?

Zobrala som ho ako obrovskú výzvu. Bol to projekt, ktorý mi ukázal, ako to vlastne v praxi v oblasti rodín vyzerá. My ako psychológovia si pozveme rodičov, komunikujeme s deťmi, no pracujeme vždy v podmienkach našej domácej kancelárie. Pestúnka mi umožnila dostať sa do rodinných kruhov,  kde som stála priamo za rodičom, ktorý musel riešiť určitú situáciu.  Bola to pre mňa obrovská škola života. Videla som, že ak rodič dodržiava  rady, ktoré mu ohľadom detí dávame,  vedie to k úspechu.

Ste taktiež garantkou projektu e-deti na školách, ktorý spadá pod spoločnosť Orange Slovensko. Čím Vás oslovil tento projekt? 

Dá sa povedať, že tento projekt vznikol už v roku 2006, vtedy sa volal deti a moderné komunikačné technológie. Za tých 8 rokov presne na Slovensku vieme, kam smerujú deti a ich bezpečnosť na internete. Tento projekt ma však zaujal v tom, že začal ešte v rokoch, kedy verejnosť nebola s touto problematikou oboznámená. Za tých niekoľko rokov sa to stalo verejne známou témou. Aj napriek tomu, že túto problematiku väčšina z nás vníma, nie je všeobecné povedomie také, ako skutočná realita a prax. Je dôležité, aby sme pracovali s deťmi a ich závislosťou na tablete, či nemohúcnosťou odtrhnúť ich od internetu. Z toho vyplýva, že sociálne siete ich úplne zhltli. Myslím si, že týmto pádom je to stále aktuálna téma, ktorej sa chcem venovať.

V roku 2012 ste robili prieskum, kde ste zisťovali, ako sú na tom deti s modernými technológiami.  Aké boli výsledky týchto výskumov?

Posledný prieskum sme robili v roku 2012 a tam nám vychádzala až 93% mediálna gramotnosť u detí v staršom školskom veku (12-18 rokov). To je obrovské číslo a ani v prípade dospelých to takto nefunguje. Výrazne sa posúva veková hranica detí, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom spojené s technikou, veď 1 až 1,5 ročné dieťa vie posúvať dotykovú technológiu.

Situácia v roku 2012 taktiež ukázala, že každé dieťa vo veku 10-12 rokov je prihlásené na sociálnom chatovaní. Samozrejme, že s tým je spojené nezvládnutie všetkých rizík, ktoré to prinesie. My ich voláme fenomén cudzej osoby, alebo aj virtuálni kamaráti, ktorí však nie sú reálni. Prieskum hlavne odhalil 4 základné riziká, s ktorými sa na sociálnych sieťach dieťa stretne: chatovanie, fotenie a uverejňovanie fotografického materiálu bez súhlasu autora, závislosť a ubližovanie.

unnamed

Mediálna gramotnosť detí na Slovensku je skoro 100%, tvrdí Tóthová-Šimčáková

„Osoba, ktorá sa stane obeťou šikanovania, nedokáže zvládnuť túto situáciu bez toho, aby to nezanechalo určité jazvy na jej správaní“ 

V 21. storočí sme zasypávaní mediálnych obsahom a nástrahy sociálnych sietí sú čoraz vyššie. Ako môžu média vplývať na dieťa?

Deti sa s médiami stretávajú v podstate od malička, pretože sa ukazuje, že už do troch rokov majú vytvorenú televíziu,  ktorá pre nich vysiela programy, ktoré sú pre ne určené. Majú veľmi dobrú sluchovú, ale aj zrakovú pamäť a aj napriek tomu, že nevedia čítať, si reklamu dobre zapamätajú. Samozrejme, že čím sú staršie, tým začnú vnímať média trochu inak. Hľadajú si už takú skupinu médií, ktorá ich baví. Idú takpovediac výberovo.

Pri téme vplyv médií na dieťa, sa ponúka otázka negatívneho fenoménu kyberšikanovania. Ako sa rozvíja u detí? 

Ak sa na to pozeráme z pohľadu agresora, tak on je ten, ktorý vymýšľa určitý postup ubližovania. Často krát do toho ide s úmyslom ublížiť, ale neuvedomuje si dôsledky, ktoré to prinesie. Mnohé deti povedia, že ak by mali niekomu povedať nepríjemné slova tvár proti tvári, nespravia to. V momente keď mám internet, mobil, alebo čokoľvek technologické, dokážem vymyslieť niečo a aj to v podstate urobím s oveľa menšími následkami na svoje svedomie. Nevidím totiž autentickú reakciu postihnutého dieťaťa. Samozrejme, že ak sa naučí agresor takto jednať už v deckom veku, aký dospelí z neho bude? Ako bude pristupovať k pracovným povinnostiam? Ak príde na to, že tento spôsob zastrašovania mu funguje, môže to mať dlhodobé následky na charakter toho človeka.

Osoba, ktorá sa stane obeťou takéhoto útoku, šikanovania, samozrejme nedokáže zvládnuť túto situáciu bez toho, aby to nezanechalo určité jazvy na správaní. Stane sa, že sú to potom deti a neskôr aj dospelí, ktorí oveľa viac bojujú s pocitmi menejcennosti a taktiež to ovplyvňuje ich sebaobraz. Je fajn, keď sa to rieši, pretože len vtedy máme šancu zasanovať obeť a my ako psychológovia jej pomôcť… Aj keď pamätať si to bude navždy.

P1070240

Psychologička Tóthová-Šimčáková upozorňuje žiakov na nástrahy a riziká mediálnych sietí

Uvediete príklad, s ktorým ste sa v súvislosti s kyberšikanou stretli?

Mali sme triedu, kde sme riešili výrazný problém kyberšikany, ktorá sa diala medzi malými deťmi na základnej škole. Jedno dievčatko poslalo sms všetkým ostatným kamarátom, že ak sa nebudú baviť s určitou dievčinou, pozve ich na svoju oslavu. Túto manipuláciu si všimla učiteľka, pretože videla dievča, ktoré bolo vyčleňované z partie a nik sa s ňou nehral. Nenápadne vypátrala, že to dievča, ktoré si s poškodenou narušilo vzťah, urobilo voči nej takýto ťah. Išlo o obťažovanie, zastrašovanie a sociálne izolovanie, ktoré urobila len preto, aby sa kvázi pomstila za to, že ich vzťahy sa narušili.

 Kedysi otec čítal noviny a mama behala v kuchyni s varechou.“ 

Kedy sa  dieťa stáva závislé od mediálnych komunikátov? Odráža sa to iba časom, ktorý dieťa trávi na internete?

Je to časom, ale aj tým, čo robí a ako sa správa k internetu. Väčšina z nás sa považuje za klasických používateľov. Raz za čas sa stane, že sa zabudnete a zrazu vám utečie niekoľko hodín. Deti to vidia hlavne u svojich rodičov. My sme často krát vzorom nevhodného správania, na ktoré sa naviažu. Kedysi  otec čítal noviny a mama behala v kuchyni s varechou. Dnes je to ako? Jeden má v ruke mobil a druhý na kolenách počítač. Sme preto obrazom tejto doby a deti tiež. Z toho vyplýva, že závislosť sa dá poznať na tom, ako sa  deti k technológiám správajú. Na stránke e-deti máme vypracované dotazníky, ktoré hovoria aj o tom, ako reagujú deti pri vypnutí hry a odňatí tabletu.

Je tam samozrejme aj časová línia, ktorú dieťa za internetom trávi. V tomto prípade však nemáme úplne presný prehľad, pretože dieťa povie, že sa ide hrať ku kamarátovi. Avšak čo hrajú? Mnohokrát  sú rodičia naivní a myslia si, že ich dieťa trávi na internete hodinu denne, no dieťa mi reálne povie, že tam trávi 4 hodiny denne. To už je čas, ktorý môže spieť k závislosti.

No a potom sú to aj línie, keď sa jedinec stravuje pri počítači. Chvíľu sedí v rámci obývačky s rodinou a okamžite sa sťahuje do izby. Robí trojboj – tablet, počítač, mobil. Pre rodiča to vyzerá, že to mení, ale v podstate je stále v súvislosti s technikou.

V dnešnej dobe, keď sú veľmi populárne sociálne siete ako facebook, pokec, či twitter  je veľmi jednoduché skĺznuť do skupiny akýchsi virtuálnych kamarátov. Je potrebné, aby rodičia kontrolovali svoje deti?

Ja hovorím o kontrole s dôverou. Nie len kontrolovať históriu v počítači, pozerať si sms-ky a volania v mobile, pretože pre technicky zdatné dieťa nie je problém vymazať čokoľvek. Mala by to byť kontrola spojená s komunikáciou. Chcieť od neho vedieť, čo tam má, či si píše s cudzími ľuďmi. Ide o to, aby mal rodič svoje dieťa pod kontrolou. No je to naozaj hlavne o komunikácii rodičov a dieťaťa.

P1070309

Foto – Mária Tóthová-Šimčáková

Ako môžeme deti chrániť pred negatívnymi vplyvmi médií?

Je to ako chrániť a brániť. My niekedy samozrejme musíme zabraňovať niektorým veciam, ale na druhej strane je to vždy o tom, že zodpovednosť za dieťa a v podstate aj za jeho správanie na internete má rodič.

Na čo rodičia pri výchove svojich detí zabúdajú?

Rodina akoby stratila spoločné programy. Každý si robí to svoje, ale nie spoločne. Niečo, kde by sa členovia rodiny dostávali do spoločného kontaktu – spoločenské hry, športy, prechádzky v prírode, návšteva kina, divadla. Druhou vecou je komunikácia rodič a dieťa. Naučiť deti tzv. techniku otvorených dverí. Čokoľvek sa v tvojom živote stane, som tu pre teba. Je potrebné aby dieťa vedelo, že  rodič je na jeho strane. Dnešné deti majú taktiež málo samostatnosti. Ruka v ruke so samostatnosťou ide aj zodpovednosť. Aby to nebolo o tom, že rodič bojuje v škole za známky, ale aby si dieťa povedalo, že je to moja vizitka a moja vec. Aby to bolo o tom, že deti preberú samostatnosť a zodpovednosť v mnohých činnostiach, ktoré v dnešnej dobe výrazne zastrešujú rodičia a nemali by.

Autor: Patrik Mitas

Fotky: Mária Tóthová-Šimčáková (osobný archív)