Aktuálna pieseň

Názov

Umelec

107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!



107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!

Background

Jazykové okienko 3: Tu gruľa, tam zemiak!

Napísal na 25. mája 2015

Popýtam sebe totu findžu z chyži, no aj tak neznaju, co vydumujem. Slováci, jedna veľká rodina, no aj tak si občas nerozumieme. Aj vám sa už stalo, že ste sa pozerali, čo to váš kamarát vlastne hovorí? V tretej časti jazykového okienka vám ukážeme typické nárečové situácie z viacerých kútov Slovenska. 

Suseda vraj povedala, aby ste ancicvanci vypli hudbu a prestali hučať, lebo rušíte nočný kľud?! Zrejme bude niekde z oblasti Prešova, kde to znamená niečo ako ,,raz-dva.“ Ani presnidávku si hocikde v obchode nevypýtate bez toho, aby ste to predavačke vysvetlili, že myslíte detskú výživu. Šnuptichel na smargeľ (rozumej vreckovku na sopeľ) či vecheť (handra) s kobárom (koberec). Povieme inak, no myslíme rovnako – stačí sa vzdialiť zopár kilometrov.

Ripe potatoes in a burlap bag9 druhov zemiakov 

Zemiaky majú viacero významov. Na Spiši a Gemeri si vypýtajte grule, krumpľami sa stretnete na Záhorí a v Trenčíne, bandurky kúpite v ďalekom Zemplíne, zemáky môžete počuť na Záhorí, kde používajú občas aj erteple alebo dokonca grumbiry. Na Orave si vedia vykopať švápky a na Liptove zasa švábky. 

Merkuj, naj še neobrizgaš

Vyhodňare by mali mať vlastný jazyk, lebo tí, keď začnú, má človek pocit, že ani Slováci nie sú. Ešte stále mi hlavou beží rozhovor Humenčanky a košického junáka:

Ona: ,,Ta..znaš toten…no, šak znaš, co sebe dumam.“

On: ,,Hej hej…ale no, ta šak toten, keď no totu taku sa tamto, noo…jak to povedať…semka toto..chapeš..“

Ona: ,,Hej hej, chapem.“ 

Alebo: ,,Dones mi toto tam, co tam je ni položené, šak znaš.“

Oni majú jednoducho to ,,svoje“, a preto si rozumejú. A keď vám nejaká šumná čaja (pekné dievča) bude hovoriť o smargľi, myslí tým sopeľ. A namiesto písmenka ,,d“ vo vete si vedia dať ,,dz“ ako budze, vidzim, dzifče (dievča) alebo dzirka (dierka). Namiesto úst majú gamby, kávu si nalejú do findže, a nie do hrnčeka, na strechu domu sa dostanete po garadičoch (schodoch). Žiadna peňaženka, ale bugiľar, no čo mňa dostáva najviac, je slovo bizovňe (určite, iste). Aj trúbu na pečenie volajú bubon. Vedia rihať (vyvrátiť zvyšky jedla), nemajú jaternice, ale hurky, na poldeco chodia do karčmy (krčmy) v dakom vaľali (nejakej dedine), a keď sa v meste nudia, zahlásia: ,,Ta to špitaľ u tym mesce.“ 

Išél Jano vyláť poléfku alebo ako to chodí na Záhorí 

Oblasť Záhoria je blízko k českým hraniciam, preto občas máme pocit, že slovná zásoba je ovplyvnená aj našimi susedmi. Ľúbozvučné dvojhlásky u nich neexistujú, a nahrádzajú ich predĺžením samohlásky, čiže: vézť, išél, poléfka, mléko, donésť, studénka, plénka. Ani ,,ä“ sa u nich nevyskytuje a nechávajú si samostatné ,,a“: maso, pata, paťdesát. Za obojakými spoluhláskami pripájajú písmeno ,,j“ čiže pjekný, mješec, kvjet, objed. No a z pesničky, ako išeu Macek do Mauacek…už nám dochádza, že aj písmeno ,,l“ vedia nahrádzať ,,u“.

slimakSlimákovi hovoria v záhoráckych mestách pužmuš, materinu dúšku poznajú pod pojmom babidúška, počas zlého počasia sa stretnete s húľavou (silné pršanie a vietor), v zime so slížmi (cencúle) a netopierovi vedia povedať trúlelek. 

V Trnave aj mačky MNAUKAJÚ

ŠtudenTY z Trnavy vedia, že pravého trnavského rodáka spoznajú hneď. Ich totiž mäkké spoluhlásky nejak obišli. Dokonca aj na konci slov ako písaT, kúpiT, maT. Na jedlo vedia poznamenať chutnučké MNAM a frázy ,,to sa zí, mnau, cín, luft a veter“ im tiež nie sú cudzie. Namiesto ,,ju“ vedia povedať ,,hu“, slovo ,,stále“ nahrádzajú ,,furt“, no a stretnúť sa môžete aj so slovom frajírka (frajerka) a fusakle (ponožky).

Čo ste doteraz (ne)počuli…

Baburiatka, jarabátka (bahniatka), popa (bábika), škvarenina (praženica), kukačka, kukanádoba alebo aj sudák (kontajner), papek (palica/konár), patník (obrubník), ovládačka (rozumej tým, čím prepíname kanály na TV), gargaľovať (kloktať), bašável (zábava), smarkata (chorý, mladý, krpatý), keľo (koľko) či kadzibuda (latrína). Namiesto slova áno sa vie v Trenčíne povedať aj ba či aj. A keď sa nechcete vulgárne vyjadriť, namiesto nadávky vedia použiť aj ,,kristušárneky“ alebo ,,krupica-halena.“ 

1366564127-manazerka.px.zmensene

Čo bude s jazykom ďalej? 

V konečnej podstate ich využívame v každodennej komunikácii, v bežnej hovorovej reči alebo v škole, formálnom prejave alebo v práci. Voláme ich neologizmy, resp. nové slová. Pomenovania ako web, mail, prezvoniť, manažér, biznis, brainstorming, know-how, stalkovať (niekoho), aviváž, výpočtová technika (povieme aj IT), telefón či anténa sa už v slovenskom jazyku udomácnili, pre novú generáciu sú veľmi populárne a využívané, pretože sú flexibilné a s ich vývojom sa dá stále pracovať. Vytratia sa však generáciou tradičné nárečia a slovnú zásobu jazyka nahradia už len nové slová?

Text: Karin Kubíková