Aktuálna pieseň

Názov

Umelec

107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!



107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!

Background

Igor Timko: Všade dobre, doma žena

Napísal na 24. apríla 2016

unnamedUplynulú stredu skákala celá Stará Tržnica v Bratislave. Šiesti Košičania, ktorí roztancovali všetky vekové kategórie, zostávajú aj naďalej bez mena. Reč je o koncerte kapely No Name, ktorá pricestovala v rámci turné S Láskou aj do nášho hlavného mesta. V poradí desiaty koncert bol zatiaľ jedinou zastávkou na Slovenku a chalani si vystúpenie vychutnali aj napriek tomu, že pod pódiom ich čakala naša webredaktorka s diktafónom v tričku s nápisom –  MILUJEM ŤA IGOR TIMKO.

 

 

unnamed3Igor tvrdí, že nie je nad to, hrať pred domácim publikom: „Slovenské publikum sa od toho Českého líši. Príkladom je pieseň HĽADÁM. Vždy keď prídeme do Bratislavy alebo do Košíc, spieva sa táto pieseň od začiatku do konca a vtedy sa na seba s chalanmi pozrieme a povieme si – tak chalani, tu sme doma.“ Samozrejme si Igor nemohol odpustiť svoj povestný humor a dodal: „Všade dobre, doma žena.“ 

Veľkolepý koncert odštartovali ich prvým singlom z nového albumu, piesňou POVEDZ MI. Celá sála začala hromadne spievať refrén pesničky, čo je dôkazom, že nový album má medzi fanúšikmi úspech. Samozrejme, nechýbali ani ich hity ako napríklad Žily, Ty a tvoja sestra či Lekná. Na koncerte sme stretli aj našu bývalú redaktorku Smarty, ktorá povedala, že tvorbu No Name príliš nepozná, ale po koncerte zhodnotila, že to bola geniálna šou.

unnamed4Publikum si atmosféru užilo vďaka energii, ktorú im kapela odovzdala. Doslova sa skákalo, spievalo a tancovalo. Počas koncertu nezostal spevák Igor Timko nič dlžný svojej povesti energického tanečníka, a tak bolo len otázkou času, kedy mu vyletí predlaktie kdesi do davu. Nič sa našťastie nestalo, kĺby zostali v pantoch, podprsenky od šialených fanúšičiek zostali tentokrát pod tričkami (naša webredaktorka nevedela dohodiť), a tak sa po vyše pol druha hodiny mohli päťnásobní strieborní Slávici rozlúčiť s fanúšikmi s piesňou Večnosť.

unnamed2

Po koncerte sme mali možnosť urobiť s Igorom rozhovor do pravidelnej relácie s Viky a s Peťom, ktorú si môžete vypočuť nasledujúci pondelok od 16:30.

V prípade záujmu o autentickú výpoveď našej webredaktorky a NONAMEloverky Viky, vám sem prinášame aj jej najnovší Denník nádejnej vysokoškoláčky plný emócií a šťavy (if you know, what we mean):

DENNÍK VYSOKOŠKOLÁKA – AKO SOM DOSIAHLA VRCHOL (trikrát).
,,Už rok som po maturite, takže sa vám nebojím rozpovedať môj príbeh z minulosti. V maturitnom ročníku som sa rozhodla byť moderátorkou, na čo mi jedna učiteľka povedala, že sa dostanem do rádia akurát tak cez posteľ. Odvetila som, že na rozdiel od nej sa do tej postele aspoň zmestím. Pani učiteľka sa nas*ala, postavila sa z tých dvoch stoličiek, na ktorých sedela, a ja som si vtedy povedala, že v tom rádiu budem. A ja v ňom som!!! Dosiahla som tým svoj prvý pomyselný vrchol v živote. Svoj druhý vrchol som dosiahla minulú stredu, ale o tom vám hovoriť nebudem. Susedia mi totiž celkom žerú, že to bol len nahlas pustený zápas z Wimbledonu. No a môj tretí dosiahnutý vrchol: Osem dní som si pripravovala otázky. Štyri hodiny som grcala. Hodinu som hľadala baterky do diktafónu (a verte mi, že nechcete vedieť, odkiaľ som ich nakoniec vytiahla). Sedem hodín som čakala na potvrdzujúci mail, že som napísaná na guestliste – však nikto nemusí vedieť, že mám od decembra lístky pod vankúšom. Trištvrte hodinu som sa tešila, že viem so žehličkou vyžehliť puky, na čo mi mama povedala, že som retardovaná, a mám tu košeľu vyžehliť normálne. Dvadsať minút som vo vlaku nervačila, že som tú košeľu nechala v aute. Chcela som totiž výzorovo pôsobiť ako seriózna novinárka, keďže ma čakalo dosiahnutie môjho najväčšieho vrcholu v kariére. Nakoniec sa mi to podarilo aj v prepotenom tričku a rifliach! Urobila som TROJMINÚTOVÝ rozhovor s Igorom Timkom… Toto je vrchol :D. Na jednej strane som najšťastnejším tvorom planéty, ale zas, keď si to vezmeme z matematického hľadiska, tak osem dní a trinásť hodín verzus tri minúty… Trepem… JASNÉ, ŽE TO STÁLO ZA TO.

Viky si pre vás všetkých pripravila, okrem iného, aj mini rozhovor, tak nech sa páči:

V rámci turné s láskou máte mnoho zastávok, ale len dve na Slovensku. Vďaka tomu, že koncertujete v Česku aj na Slovensku, viete porovnať publikum. Sú niečím odlišní slovenskí fanúšikovia od tých českých?

Slovenské publikum sa od toho Českého líši. Príkladom je pieseň HĽADÁM. Vždy keď prídeme do Bratislavy alebo do Košíc, spieva sa táto pieseň od začiatku do konca, a vtedy sa na seba s chalanmi pozrieme a povieme si – tak chalani, tu sme doma.“

Posledný augustový štvrtok oslávi vaša kapela, pozostávajúca zo štyroch bratov a ďalších dvoch členov, svoje dvadsiate narodeniny. Neleziete si ešte po tých rokoch na nervy?“

,,My sme presne taká široká koalícia, ako vznikla momentálne v parlamente. Každý má taký, alebo onaký názor na čokoľvek. Snažíme sa byť profesionálni, aby sme to ustáli. Chce to toleranciu, diplomaciu, inteligenciu. Zdanlivo to znie jednoducho, ale je to ťažké. Naučili sme sa spolu fungovať, a to je najviac na svete.“ 

K novému albumu S Láskou máte tri klipy, ktoré sú veľmi zaujímavé. Vznik videoklipov máte na svedomí vy, alebo ako vznikli?

,,V konfrontácií s našim dvorným režisérom Jurajom Lehotským. Bavíme sa o tom, že ako to bude fungovať, kto má aký nápad, kam to posunieme a na čo poukážeme v tých videoklipoch. Je to taká konfrontácia všetkých. Hlavne sa veľa rozprávame. S Jurajom si veľmi sedíme, najmä ľudsky. Momentálne zisťujeme, kde je spacák pána režiséra ešte z natáčania v Rakúsku.“

Text/foto: Viky Chovancová


Pokračovať v čítaní