Aktuálna pieseň

Názov

Umelec

107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!



107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!

Background

Denník nádejnej vysokoškoláčky vol.7- príbeh na pokračovanie…

Napísal na 18. apríla 2016

Po dlhšej odmlke sa vám dnes prihováram znova. Práca, škola, rádio, práca, škola, rádio. Neuveriteľný #fmkkolotoč, ktorý zažívam dennodenne. Do toho občas rypnem aj do našich šikovných prvákov moderátorov, a tak som si dnes znova spomenul, že by nebolo odveci ,,zbúchať“ nový Denník nádejnej vysokoškoláčky. Semester sa pomaly blíži k svojmu koncu, a tak to teraz trošku ,,vyhajpujem“ a predostriem vám viacero častí v priebehu jedného týždňa, aby sme spolu dobehli Viky na jej aktuálne číslo denníka z Facebooku.

DENNÍK VYSOKOŠKOLÁKA – ČASŤ 16. POSKÚŠKOVÝ PLES

12814079_1266397903376095_8903248350870110546_nKeďže skúškové mám úspešne za sebou a doma sa tvárim, že tú seminárku som tiež odovzdala, dopriala som si po náročnom období trošku zábavy, a to rovno v štvorhviezdičkovom hoteli v centre Bratislavy. V rovnaký deň mal môj bratranec osemnástku a ja, ako vzorná sesternica, som poslala na oslavu príhovor, ktorý sa čítal nahlas.Keďže obsahoval všetky priznania, ktoré sme stihli s Kristiánom za tých pár rokov povymýšľať, mrzí ma, že som prišla o pohľady hostí, keď zistili, že Kiko sa v 13-tich opil jak doga. Pár hodín pred plesom, mi volala babina, aby mi pripomenula, že nemám robiť hanbu, mám byť slušná a nemám sa ožrať (ako Kiko v trinástich) – keď tak, môžem si dať prípitok. Nepovedala som jej, že už som na izbe stihla 4 prípitky s Matejovými kolegyňami, a že ďalšie tri litre sa nám chladia. To som ešte netušila, že ráno o piatej budem s fľašou červeného presviedčať hosťa, že je Maštalírov brat. Keďže ples je spoločenská udalosť a ja som mala šaty na jedno ramienko, musela som navštíviť obchod so spodnou bielizňou a kúpiť si odporné implantáty, pripomínajúce mužskú lebku po 70. roku života (rozumej samodržiacu podprdenku). Teta v obchode určite vedela, že ja som tá, čo píše denníky, a tak mi predala tú najmenej lepivú. Aby som jej neurobila radosť, nebudem vám opisovať zvuk, ktorý vzniká pri dopade 200 gramovej silikónovej hmoty na vyleštenú dlážku! Prednedávnom sme mali s frajerom menšiu výmenu názorov, ohľadom mojich víkendových účastiach na diskotékach. Rozhodli sme sa pre kompromis. Ja som ostávala cez víkend doma s ním, a on mi sľúbil, že ma na plese vytancuje. (Dosť odvážny sľub, keďže ja som schopná ísť večer o jedenástej na parket a ráno o pol ôsmej vystupovať na pezinskej stanici z vlaku – tanečným krokom.) Ale sľub splnil a na posledné tri pesničky, na ktoré tancovali poslední traja ľudia ma skutočne pozval do tanca – skoro som zabudla na úvodný valčík. Bola som trochu v strese a tak som si hundrala RAZ-DVA-TRI-RAZ-DVA-TRI a Maťko si pomáhal tiež ME-DVEĎ-KU-DAJ-LAB-KU…Ale zvládli sme to!!! (Kača s Karolom dosvedčia.) Ako hlavná hviezda večera mala vystúpiť Katka Koščová z prvej maxresdefaultSuperstar. Veľmi som sa na ňu tešila, pretože som jej zo svojho 200 korunového kreditu poslala vo finále 6 smsiek a dúfala som, že ju to bude zaujímať. Sedeli sme pri stole s najhorším výhľadom a myslím, že horší výhľad mali už len recepční na prízemí, a tak som sa bála, že cez tie stĺpy na ňu neuvidím. Ale ba! Pár chvíľ pred polnocou prišla na pódium nejaká teta, ktorá síce pripomínala Koščovú, ale skôr by som jej uverila, že ju zjedla a teraz sa tvári, že je Katka. No a čo, ja som po slávnostnej večeri tiež vyzerala, že som tam dojedala po všetkých plesujúcich a a po polnoci zhltla čokoladovú fontánu aj s konštrukciou.

Celý večer moderovala tá krásna moderátorka z Telerána. Matej išiel na nej oči nechať. Pripomenula som mu, že keď si odmyslí jej oči, ústa, nechty, vlasy, postavu, šaty a nohy, tak vyzerá skoro ako ja. Našťastie pochopil a nakoniec tie zamilované pohľady patrili mne. <3 A ja som vďaka nemu, jeho úžasným kolegyniam, špičkovým zvukárom a samodržiacej podprde zažila čarovný večer – taký, ako sa na distingvovanú vysokoškoláčku patrí!

DENNÍK VYSOKOŠKOLÁKA – ČASŤ 17. LETNÝ SEMESTER

12803217_1261531817196037_1358623197188044270_nMinulý štvrtok, po vydobytom Déčku z propedeutiky (kauza neodovzdaná seminárka a kardio cez celú Trnavu – lebo lajdáci chodia seminárky odovzdať priamo pani dekanke) som víťazoslávne poprosila tetu na stanici, nech mi prisype ešte 100 g fornetov, veď mám za sebou prvý semester. Povýšenecky som pozerala na všetkých okoloidúcich pohľadom: „A čo si ty urobil pre slovenskú žurnalistiku? Lebo ja som zvládla zimný semester na FMK,“ a pritom som si neuvedomila, že od pondelka sa mi začína ten letný. Žiadne polročné prázdniny, žiadna dvacka od babky za ,,vysvečko“ a od pondelka odznova, akoby nič. To kde sme? Nakoniec som sa zmierila s osudom a dala si dnes budík na siedmu, ktorý som odložila na ôsmu, ktorý som vypla o deviatej. Keďže na prvé prednášky chodia len lúzri, oželela som audiovizuálnu tvorbu (veď to áčko mám kvôli Šulemu a chváliť sa cudzím perím nie je moja parketa – pokým to neprináša finančný zisk), a tak som radšej zašla ku kaderníčke. Na obed sme mali dve nové prednášky s dvomi novými tetami. Vyzerá to tak, že Etika v médiách bude môj obľúbený predmet. Len neviem o akej etike v akých médiách hovorila, ale o tých slovenských asi nie. Ja totiž moc etiky nenachádzam v článku o tom, ako Jano oprel Mariannu na dovolenke, alebo že nejakému ujovi sused „mydlil“ barana. V každom prípade sa teším, a ak nám tá teta zadá vypracovať seminárku, môžem si dať myšlienkový freestyle o (ne)etickom správaní médií a možno zmením svet. Jano s Mariannou mi určite poďakujú. Druhá prednáška bola z predmetu ESTETIKA v médiách. Nosím každý necht inej farby a čakám, kedy sa vrátia ,,zvoncáky“ do módy, a tak je vám určite jasné, že ja a estetika nejde moc dokopy. Ale teta vyzerala ako naozajstná odborníčka v tejto problematike (tituly pred menom aj za menom). Hovorila nám o osobitosti estetického cítenia a o otvorených možnostiach. Až som pochopila, že12976849_1292567584092460_7046459802640304155_o čierne čižmy na opätku som vážne nemala kombinovať s teplákovou mikinou. Ostatné baby v aule boli vyfintené estetickejšie. Lebo šak bol Valentín. Náramky, prstienky, značkové handry, kabelky, romantícke veci a tááák. Ja som sa už dávno zmierila s tým, že môj starý bol romantický len vo chvíli ,keď si pred pár rokmi chcel dokázať svoju silu a prehodil ma cez rameno. Ja som si drbla hlavu o obrubník a on mi zamilovaným hlasom povedal, že som pekná aj keď mi tečie z huby krv. Aj som chvíľu babám potajomky závidela a potom som si dala facku. Veď my máme Valentína každý deň.
-Keď dostanem raňajky do postele, (a čo že som mu večer prízvukovala, že som kúpila nutellu tak nech je taký láskavý a ráno mi ju oplieska na vianočku).
-Keď pre mňa príde do školy, (a čo, že celú cestu počúvam, aké som nezodpovedné decko a neviem si poriadne pozrieť cestovný poriadok).
-Keď mi v sobotu ráno sám od seba umyje auto, (a čo že po mne vrieska na celý Pezinok, či som kompletná a neviem si zavrieť okno, keď ideme na vapku).
Tak baby, dvihnite oči od tých drahých hodiniek a všímajte si maličkosti, ktorými vám hovorí, že vás ľúbi. Ja si tie maličkosti všímam, lebo nemám žiadne hodinky #nohate.

(Pozdravujem LUKYHO – lebo neviem, kto to je, ale zastavil ma na chodbe, že ma číta. Tak ja ťa spomínam, lebo okamih, keď ťa pochváli niekto cudzí len tak, robí život krajším <3.)


Pokračovať v čítaní