Aktuálna pieseň

Názov

Umelec

Background

30 rokov od Nežnej revolúcie, my nezabúdame

Napísal na 17. novembra 2019

Mnoho našich starých rodičov tvrdí, že za komunizmu bolo lepšie. „Aspoň bola robota, každý mal čo do úst a bolo nám dobre,“ hovoria. Pravda je však úplne iná.

Sloboda neexistovala. Povinné boli pracovné tábory a v niektorých oblastiach sa stále nachádzali aj tie koncentračné. Všetci sa museli riadiť striktnými pravidlami a rešpektovať spoločenské normy ukladané štátnym zriadením. Výnimkou neboli ani justičné vraždy.

Sloboda prejavu, písania a rozhlasu bola nekompromisne kontrolovaná cenzúrnym úradom. Emigrácia či vycestovanie boli tvrdo trestané. Je až nemožné si predstaviť, že sme žili v systéme ako bol komunizmus.

V Novembri 1989 sa ľudia postavili proti štátnej moci

Vo štvrtok, 16. novembra 1989, sa študenti z Bratislavy zhromaždili na Hodžovom námestí pri príležitosti medzinárodného dňa študentstva. „Sloboda slova!“, „Demokraciu!“ a iné pokriky bolo počuť počas ich cesty priamo na ministerstvo školstva, kde položili kvety k pamätníku zosnulej Danky Košanovej, zabitej v roku 1968.


Zhromaždenie na Václavskom Námestí v Prahe. Zdroj: Facebook

Na demonštráciu negatívne reagoval vtedajší tajomník úradu vlády Komunistickej strany Československa, Gejza Šlapka, ktorý počas diskusie vykrikoval na študentov urážlivé slová.

O deň neskôr sa pôvodne organizovala spomienková slávnosť, uctenie obeti Jána Opletala, avšak stretnutie sa zmenilo na protest proti komunistickému režimu. Ľudia skandovali heslá o demokracii a slobode. „Máme holé ruce“, zvolávali účastníci pochodu počas toho, ako rozdávali kvety poza štíty Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), ktorá ich obkľúčila.

Tá totiž vytvorila úzku uličku pre protestantov, kde niektorých zatýkala, ale aj napádala. Vznikli tiež falošné informácie o zabití študenta Martina Šmída. Údajne ho Drahomíra Dražská, vrátnička na internáte, videla nehybne ležať v sanitke. Médiá zatajovali tieto informácie a zamlčali akékoľvek údaje o násilí, ktorého sa ZNB dopustil.

Nepravé a zamlčané informácie

V sobotu sa cez Slobodný vysielač v Banskej Bystrici dozvedelo celé Slovensko o protestoch a nepravdivej informácii o vražde Martina Šmída. Krajina bola pobúrená a ľudia sa opäť chystali do ulíc. V každom väčšom meste sa usporiadalo zhromaždenie, no tento raz sa pridali aj herci a robotníci z tovární.

Celé Československo bolo pripravené bojovať proti komunizmu. Od pondelka začali masové demonštrácie naprieč celým Československom.

Herci SND ako hlas ľudu

Vzniklo politické hnutie Občianske fórum, na ktorého čele stál Václav Havel. Jeho úlohou bolo vyjednávať s predstaviteľmi komunistického režimu. Demonštrácie pokračovali a pridávalo sa čoraz viac ľudí.

Milan Kňažko, Magda Vášáryová a mnohí ďalší predstúpili pred obecenstvo a prečítali vyhlásenie hercov zo Slovenského Národného Divadla, pozdravný list od Václava Havla a výzvu od slovenského hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Študenti v Bratislave na papieroch vylepovali a rozdávali dvanásť požiadaviek, ktoré VPN prezentovala v rovnaký deň.

Kvety boli jedinou zbraňou, ktorou zhromaždení „ohrozovali“ zložky ZNB počas 17. novembra 1989. Zdroj: pinterest.com/radio.cz

Vo štvrtok, 23. novembra, vystúpil aj Alexander Dubček so svojim príhovorom, ktorým vyzýval ľudí k obrodeniu. Na druhej strane sa poslednýkrát prihovoril aj Miloš Jakeš, generálny tajomník KSČ, ktorý ešte stále zavrhoval rozvracanie socializmu.

Zmena ústavy

Generálne protesty pokračovali až do konca novembra, keď sa napokon schválilo vypustenie štvrtého článku v ústave o postavení komunistickej strany. Novým predsedom sa stal Rudolf Schuster afederálne ministerstvo povolilo cestovanie do zahraničia.

Od desiateho decembra začalo Československo pociťovať padanie železnej opony. Predsedom federálneho zhromaždenia sa stal Alexander Dubček a prezidentom Československa Václav Havel. Prvé slobodné voľby sa uskutočnili v júni 1990.

Demonštrácie v Banskej Bystrici, 17. november. Zdroj: rtvs.sk

Revolúcia bola neskôr pomenovaná ako Nežná či Zamatová práve kvôli nenásilnému a nekrvavému štrajku. Ktovie, ako by Slovensko vyzeralo, keby v novembri 1989 ľudia nevyšli do ulíc a nebojovali za svoj názor. Už ubehlo tridsať rokov, ale my nezabúdame.

Zdroje: historickarevue.com, soda.o2.sk, domov.sme.sk, aktuality.sk


Reader's opinions

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *