Aktuálna pieseň

Názov

Umelec

Background

Nie je túra bez Štúra, ani bez Rada Hoppeja

Napísal na 4. decembra 2018

Slovensko skrýva množstvo jedinečných klenotov a málokto ich objavuje a obdivuje. Rado Hoppej, najnovší hosť  z relácie Bianky Francistyovej, je jeden z mladých ľudí, ktorý objavuje a navštevuje slovenské unikáty. Venuje im blog, v ktorom čitateľom prináša najzaujímavejšie miesta zo svojich potulkov po Slovensku. 


Radoslav Hoppej je zakladateľom úspešného cestovateľského blogu Nie je túra bez Štúra. K začatiu tohto jedinečného projektu, ktorý zahŕňa objavovanie a zviditeľňovanie unikátov Slovenska, ho priviedla jeho vášeň písať. Svojej záľuby písať sa drží odmalička, sám teda hovorí, že táto príležitosť je jeho splnený sen. Bianka vo svojej utorňajšej šou blogera a cestovateľa vyspovedala a zisťovala detaily o jeho živote a rozhodnutiach.

Radoslav si vo svojich 29 rokov splnil svoj detský sen. Zdroj: Hoppeyr.com

Zaujímalo by ma, čo bolo tvojím snom, keď si bol malý.

Možno to bude znieť ako klišé, ale presne to, čo sa mi práve deje. Samozrejme, nesníval som vtedy o tom, že budem blogovať, ale už keď som bol malý, tak ma bavilo písanie. Bol som ten typ chalana, ktorý radšej sedel za stolom a vymýšľal si nejaké príbehy, než aby behal vonku za loptou. V podstate to, čo robím teraz, môžem povedať, že je taký môj splnený sen.

Odišiel si do Rakúska, keď si mal 24 rokov. Prečo si odišiel zo Slovenska do zahraničia? 

Keď som skončil školu, tak som si hľadal zamestnanie. Skončil som úplne mimo môjho odboru, v jednej veľkej korporácii, kde som vydržal pol roka. Tam som si vlastne uvedomil, že to vôbec nie je pre mňa. O zahraničí som sníval stále, a tak som si povedal, že skúsim to Rakúsko. Nie je až tak ďaleko od Slovenska a môžem nabrať nejaké nové skúsenosti, tak preto.

Haluzický dažďový prales sa neustále mení, vďaka čomu je ešte unikátnejší. Zdroj: Hoppeyr.com

Navštívil si aj nejaké slovenské unikáty, o ktorých si ani nepočul, a zistil si, že sú

to unikáty, až keď si prišiel priamo na miesto?

Môžem povedať, že na Slovensku máme tých unikátov naozaj veľmi veľa! V rámci svojho „štúrovania“ sa snažím niektorým venovať, a aj ich ukazovať. Bol som už aj na pár miestach, o ktorých som ešte pred pár mesiacmi vôbec nevedel, čomu sa teším o to viac. Jeden z unikátov, alebo teda mojich obľúbených miest na Slovensku je obec Haluzice, neďaleko Trenčína. Ide o naozaj malinkú obec do 100 obyvateľov, a nachádza sa tam napríklad Haluzická tiesňava, slovenský dažďový prales. Je veľmi pekný, veľmi zaujímavý a je zaujímavý napríklad aj tým, že sa neustále mení. Znamená to, že ak by si tam išla teraz, a potom o 10 rokov neskôr, vyzeral by ten prales úplne inak.

 

Počula som, že si navštívil, napríklad, aj Kežmarok. Zaujalo ťa niečo tam?

Napriek tomu, že si vždy pozriem dopredu, čo sa nachádza v meste, kam idem, napríklad v Kežmarku, neďaleko evanjelických kostolov, ktoré sú preň typické, sa nachádza aj Evanjelické lýceum, v ktorom sa nachádza veľmi zaujímavá knižnica. Ide o najväčšiu školskú knižnicu v Strednej Európe a nájdeš tam knihy z celého sveta. Stojí to za to vidieť, a napríklad o tomto mieste som dovtedy naozaj nevedel.

Je známy fakt, že stred Európy sa nachádza blízko stredného Slovenska, presnejšie v Kremnických baniach. Ako jeden z malého množstva Slovákov si mal príležitosť ich navštíviť!

Pre mňa to bol naozaj veľký zážitok, keďže som bol v presnom strede Európy! Je to veľmi príjemné miesto s osadenou tabuľou v kameni, ktorá to miesto označuje ako stred Európy. Nachádza sa tam aj kostol, myslím, že je to sv. Jána Krstiteľa, ktorý je aj sprístupnený verejnosti.

Rado spomenul aj svoj výlet do talianskeho Neapolu a vyjadril sa aj k svojmu vzťahu k životnému štýlu zero-waste.

Nedávno si sa vrátil z Talianska! Aký bol neapolský vzduch?

Bol som v Neapole na tri dni, a môžem úprimne povedať, že som bol z mesta dosť sklamaný. Je, naozaj, veľmi špinavé, pozeral som, ako smetiari zbierali každý piaty kus odpadkov. Ale stihol som napríklad aj Pompeje, ktoré fakt stáli za to! Viem však, že sa do Neapolu nikdy nevrátim, odradilo ma to, a predpokladám, že nie som jediný, kto má takýto názor. Keď som sa prechádzal po meste, sám som mal potrebu začať zbierať všetky tie smeti, lebo mi natoľko vadili!

U teba doma plasty budeme hľadať len márne.

Možno nie som úplne poriadkumilovný, ale mám rád, keď je poriadok, samozrejme. Nehovorím, že som úplne „zero-waste“, ale používam sklenú fľašu, ktorú mám stále pri sebe, teda nemusím riešiť plastové fľašky. Samozrejme, triedim odpad a nerobí mi problém pozbierať nejaké rozhádzané odpadky spred domu.

Mám také motto: „To čo si turista do hory prinesie, to si aj odnesie.“ Súhlasíš? 

Presne to isté si myslím aj ja! Nepochopím, keď si niekto so sebou vie zobrať dvojlitrovú vodu, ale robí im problém zobrať so sebou prázdnu fľašu od nej, ktorá je oveľa ľahšia. Je to smutné, že sa toto stále deje.


Ak si aj ty chceš pozrieť na Radove potulky Slovenskom, neváhaj a klikaj sem!